Fear Factory - The Industrialist

Autor: Martin Javorek | 1.7.2012 o 23:28 | (upravené 10.7.2012 o 14:15) Karma článku: 4,23 | Prečítané:  253x

Po dvoch rokoch sa nám praotcovia cybermetalu hlásia s novou nahrávkou a zmien tu máme hneď niekoľko. Kto sleduje túto kapelu dlhšie, vie, že za posledných 10 rokov sa Fear Factory dvakrát rozpadli, aby sa následne dali znova dohromady. Prvý raz roku 2002, kedy sa o rok neskôr vrátili bez ťažkotonážnej stálice, gitaristu Dina Cazaresa, ktorého post prevzal dovtedy basgitarista Christian Olde Wolbers. Dino bol z kapely vypudený najmä kvôli konfliktom so spevákom Burtonom C. Bellom, preto roku 2009 vcelku prekvapila správa, že Dino a Burton obnovili svoje priateľstvo, a mimo iné pracujú na hudobnom projekte. Ten dostal zhodou okolností názov Fear Factory, čo určite prekvapilo ako Wolbersa, tak aj bubeníka Raymonda Herreru, ktorí sa bez akejkoľvek informácie od Burtona dozvedeli až z médií, že ich kapela vyráža na turné, avšak bez nich. Informácii a klebiet o dôvodoch tejto personálnej rošády a následnej súdnej žalobe od bývalých členov FF je na nete viac než dosť, takže ďalej to tu rozoberať nebudem.

Pravdou však zostáva, že line-up FEAR FACTORY v rokoch 2009 až 2012 bol hudobnou parafrázou športového výrazu „All-Star Team“. Za bicie zasadol ďalší člen kategórie váhovo trojciferných, zviera a žijúca legenda medzi bubeníkmi, Gene Hoglan (DEATH, TESTAMENT, STRAPPING YOUNG LAD a more ďalších) a basu chytil do rúk tiež nie najchudší Byron Stroud (STRAPPING YOUNG LAD, ZIMMERS HOLE). Nie nadarmo sa o FF vtedy žartovalo ako o najtučnejšej metalovej kapele pod slnkom. Burton C. Bell vyzeral na fotkách v porovnaní s ostatnými členmi, ako keby trpel podvýživou. Výsledkom spolupráce tohto kvarteta bolo album „Mechanize“ (2010), ktorý kritika ohodnotila prevažne pozitívne.
Dino Cazares niekoľko krát od svojho návratu vyhlásil, že sound FF tvoria on a Burton, a že v podstate ani nezáleží na tom, kto iný je v kapele. Takže keď koncom roka 2011 ohlásili práce na novom albume, predbežne, a nakoniec aj oficiálne nazvanom „The Industrialist“, veľa otáznikov viselo nad tým, kto sa vlastne na nahrávaní novinky podieľa. Byron Stroud ohlásil svoj odchod z FF na jar tohto roka, Gene Hoglan, ktorý počas nahrávacích session aktívne koncertoval s TESTAMENT, ho nasledoval o mesiac neskôr. Koncertnou náhradou sa stali Matt DeVries (ex-CHIMAIRA, SIX FEET UNDER) a Mike Heller (SYSTEM DIVIDE).
V apríli zverejnený singel „Recharger“ uviedol pre pozornejších poslucháčov veci na pravú mieru, pochybujúcich o tom utvrdilo až prehlásenie Dina Cazaresa na Facebooku. FF prvýkrát vo svojej kariére nahrali album výlučne ako duo, kedy sa o všetky nástroje v štúdiu postaral sám Cazares a s programovaním bicích mu vypomohol John Sankey z DEVOLVED. Použitím bicieho automatu majú teda FF na novinke zatiaľ najbližšie k svojim prvotným vzorom GODFLESH.

singel "Recharger"

Úprimne povedané, tento prístup ma sklamal, keďže devízou FF bol vždy bubeník, ktorý dokázal všetky Cazaresové strojové riffy bez problémov uhrať. Varovaním pred použitím automatu môže byť pokojne aj totálne zabitý zvuk na debute inač nádejných PERIPHERY, ktorí však nato išli trochu inak (bubeník nahral svoje party na elektronické bicie, výsledok bol však takmer rovnaký ako pri použití automatu). Po vypočutí „The Industrialist“ ale platí to isté, ako v prípade PERIPHERY, ak nie ešte horšie.
Automat vytvoril vo zvuku nového albumu pocit absolútnej jednotvárnosti, ktorá nemusela nastať, keby tejto paľbe dokázal živý bubeník dodať dynamiku. Preto sa aj tie dobré nápady na novinke skrz jednoliate bicie hľadajú len ťažko. Chybu vidím presne v tom, že Dino uveril, že dokáže po inštrumentálnej stránke vytvoriť celé album FF sám, avšak výsledok viac menej dobieha iný prešlap z konca minulého roka, kedy MACHINE HEAD uverili, že vedia hrať heavy metal .

Oficiálny preview albumu

Odhliadnúc od najzávažnejšieho problému vo zvuku má novinka po hudobnej stránke asi najbližšie k monolitu „Demanufacture“, jeho kvalít ale jednoznačne nedosahuje. Už úvodná titulná skladba, ktorej pompézný začiatok mal byť predzvesťou silného materiálu, skončí v momente nástupu elektronických kopákov v neprestajných 4 minútach sterilných riffových sekačiek, ktoré svojou jednotvárnosťou poslucháča doslova ubíjajú. Nasledujúci prvý singel „Recharger“ pokračuje v podobnom repetitívnom duchu, na rozdiel od predošlej skladby ho však z pátosu priemeru vyslobodí vcelku podarený refrén, takže ide stále o skladbu, ktorá na koncertoch FF bude mať určite úspech.
V podobnom duchu následuje „New Messiah“, po ktorej prichádza prvý svetlejší moment albumu, a to výborná, v pomalom tempe sa tiahnuca skladba „God Eater“. Úvodná vokálna linka ma dokonca mierne zmiatla, mal som pocit že počúvam GOJIRU, vcelku príjemné prekvapenie. Atmosféru tejto skladby dotvárajú vkusne použité sample ako z útrob továrenskej haly (klasika pre FF), takže to celé vyznieva v kombinácií s automatom ako agresívnejšia a modernejšia tvár GODFLESH. „Depraved Mind Munder“ je ďalšia skladba, ktorú dopredu poháňajú najmä sample, o ktoré sa aj tento krát postaral Rhys Fulber (FRONT LINE ASSEMBLY), v dobách albumu „Obsolete“ nepriznaný to piaty člen kapely.
Nedá mi nepochváliť inač naživo hrôzostrašne spievajúceho Burtona C. Bella, ktorý sa tentoraz so spevom vyhral viac ako na predchádzajúcom albume „Mechanize“ a hlavne vymyslel ľahko zapamätateľné refrény, ktoré novinku v podstate zachraňujú od inač nudnej a rutinérskej gitarovej práce. Skladbu „Virus Of Faith“ som ani raz nedopočúval do konca, viac ako do FF mi zapadá do šuflíka Dinovej bývalej kapely DIVINE HERESY, tu ide však o položku do počtu. „Difference Engine“ začína veľmi podobne ako „Flashpoint“ z „Demanufacture“, zatiaľ čo ústredný riff je doslovnou citáciou „Hi-Tech Hate“ z „Obsolete“. Je jasné, že určitá forma opakovania zaužívaných postupov sa po viac ako 20 rokoch na scéne dostaví u každej stálice, ale takto do očí bijúce sebavykrádanie si mohli Burton a (najmä) Dino odpustiť. „Disassemble“ trochu napraví pachuť z predošlej skladby, a to hlavne výborným, Burtonom odspievaným záverom, po ktorom nasleduje takmer dvojminútová medzihra „Religion is Flawed Because Man Is Flawed“ a záverečná „Human Augmentation“. Asi každý z nás čakal u záverečnej skladby od FF klasickú melodickú hitovú pecku po vzore „Ressurection“, „Final Exit“ či „Human Shields“. Na „The Industrialist“ nás však akurát tak prefackalo osemminútové ambientné nič, čo považujem za ďalšie veľké sklamanie.

Za tie roky sme si u FF zvykli na určité štandardy, novinka však ani jeden z nich nespĺňa a právom na kvalitatívnom rebríčku ich diskografie u mňa končí na poslednom mieste. Dokonca mnohými zatracované album „Transgression“ považujem za omnoho vzrušujúcejší a odvážnejší počin, než toto s výnimkou asi dvoch skladieb nepodarené retro. Chýba tú akákoľvek pomalšia skladba v strede albumu po vzore „Descent“ či „Invisible Wounds“, ktoré na predošlých albumoch vytvárali akýsi odpočinkový priestor pri počúvaní celej tej cybermetalovej mašinérie. Na novinke do nás FF pália jednu bezduchú rúbanicu za druhou, až človek stráca prehľad, ktorú skladbu to vlastne počúva.
Môžem len predpokladať, že keby FF použili živého bubeníka, počúval by som možno iný album, ale kompozičná stránka na „The Industrialist“ predstavuje čistý priemer. Nenachádzam tu takmer čokoľvek, čo robilo predošlé albumy zaujímavými, či už je to ťah na bránku a agresivitu „Mechanize“, špinu, neohrabanosť a hitovosť „Archetype“ a dokonca aj pokus o koncepčnosť „Obsolete“ (áno, novinka je po textovej stránke koncepčný album) tu podkopáva hudobný obsah. Rozmýšľam či 5 alebo 6 z 10, ale sorry chlapi, ten automat....

5/10

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?