Neurosis – alebo meditácia skrz neurózu

Autor: Martin Javorek | 15.8.2012 o 20:18 | (upravené 15.8.2012 o 20:57) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  378x

„Sme minimalistickí barbari, ktorí tým čo robia dusia ostatných“. Aj keby sa Scott Kelly, gitarista a zároveň jeden z dvojice frontmanov postmetalových Američanov Neurosis akokoľvek snažil, presnejšie by v jednej vete podstatu tejto skupiny nevystihol. Koncom tohtoročného októbra nás títo svojskí bardi obdaria novou, dlho očakávanou nahrávkou „Honor Found in Decay“. Tej predchádzala päťročná štúdiová odmlka od poslednej radovky „Given To The Rising“.

0 O čom je hudba Neurosis? Čím to je že ich ako svoje vzory dnes uvádzajú Mastodon, Isis, že silnú inšpiráciu nimi je počuť v tvorbe francúzskych nováčikov Eryn Non Dae, že Robb Flynn ich spomína ako jeden z hlavných impulzov pri industriálnych prvkoch na debute Machine Head „Burn My Eyes“? Za všetko nech hovorí jedna z gitár Maxa Cavaleru (Ex-Sepultura, Soulfly atď…), ktorú v rokoch 1993 až 1996 po celej dĺžke tela zdobilo logo Neurosis.

Napriek nespochybniteľnému inšpiratívnemu dopadu na (nielen) metalovú scénu zostáva hudba tejto stálice okrajovou, mnohými nepochopenou záležitosťou. Silne introvertná, zahľadená do seba, rozvláčna, na prvý dojem triviálna, prehnane depresívna a doslova otravná.
Nie, Neurosis nič nedávajú zadarmo. Neočakávajte od nich hitové motívy, okamžité pochopenie, neočakávajte že tú atmosféru, ktorú Vám budú ich priaznivci ospevovať, hneď objavíte. Je dosť možné, že ju neobjavíte nikdy. Budete len neveriacky krútiť hlavou, ako pod tým, čo prezentujú môže niekto vidieť umenie. Ako môže niekto vôbec založiť osem až trinásťminútové skladby na jednom až troch sústavne stupňujúcich sa motívoch bez toho aby vás sprvu nenudil? Neviete si to predstaviť?
To verím, bol som na Vašom mieste tiež keď sa ku mne hudba Neurosis dostala.

O to užasnejší je prvý zlomový bod, kedy si po xy-tej šanci, ktorú ste Neurosis dobrovoľne dali, uvedomíte, že tá nezameniteľná atmosféra nie je len fantazmagória ich fanúšikov a že tu nejde len o ďalší preceňovaný vzor Vašich obľúbených kapiel.
Z každého tónu ( a že nimi Neurosis teda neplýtvajú) znie ohromné srdce a zapálenosť tejto pätice pre to, čo už viac ako 25 rokov robia – pletú z hovna bič lepšie ako ktokoľvek iný. Z počiatku neúnosné opakovanie motívov zrazu nadobúda svoj význam a poslucháč sa nielenže nechá Neurosis unášať, ale začne si priať aby sa ten ktorý, beztak dve minúty opakujúci riff, zopakoval ešte raz.

0



Netvrdím, že Neurosis sú najlepšia kapela pod slnkom. Koniec koncov virtuozita či technická zdatnosť ich obišli minimálne dvojmíľovým obchvatom.
Avšak „Hudba nie je o tom, koľko stupníc vieš zahrať a ako rýchlo. Je o tom ako dovedieš ľudí k poznaniu, že ten kto hrá, si ty.“ Vyjadril sa Marten Hagstrom z Meshuggah v jednom rozhovore. To iste platí o Neurosis, ktorí s málom, ktorým disponujú, dosahujú veľké výsledky.
Ich svojskosť a jednoduchosť nie je cielená, nedá sa pomýliť si ju s pózou či zámerom, je stopercentne autentická a uveriteľná.

Je to neúmyselný (?) výsmech dnešnému chladnému pretechnizovanému kalkulu v metalovej muzike (djentová vlna môže pokojne čupieť v rohu s plačom), ale aj v bežnom živote, ktorého rýchlosť neposkytuje dostatok momentov na to, aby si človek vychutnal to najpodstatnejšie – prítomný okamih. „Moment plného sústredenia na to, čo práve prebieha a ignorovanie toho čo bolo a bude. V tom spočíva pravá meditácia“ (Osho).
V živote každého človeka je takýchto vecí ako šafránu. Hudba Neurosis pre mňa je aj zostane jednou z nich.

Ale už si vytvorte názor sami z priložených videí:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?