Deftones - Koi No Yokan

Autor: Martin Javorek | 15.12.2012 o 23:51 | (upravené 16.12.2012 o 1:06) Karma článku: 2,74 | Prečítané:  432x

Rok 2012 sa nám pomaly končí avšak priniesol zopár dlho očakávaných albumov od kapiel zvučných mien. Od výborných noviniek od stálic ako Meshuggah či Neurosis, cez comebackový album Soundgarden až po mierne sklamanie spôsobené novinkou inač fantastických Francúzov Gojira. S novým albumom „Koi No Yokan“ sa v polovici novembra prihlásili aj Deftones a a dopredu vypustené single „Leathers“ a „Tempest“ sľubovali silný a netradičný materiál.

Predošlý zásek „Diamond Eyes“ , prvý bez pôvodného basgitaristu Chi-Chenga ( ktorý sa síce z kómy po autonehode v roku 2008 už prebral, ale jeho stav je stále ďaleko od akejkoľvek formy plnohodnotnej existencie) bol svojím spôsobom druhým debutom Deftones. Kapela odložila do šuflíka rozpracovaný album Eros a s basgitaristom Sergiom Vegom sa rozhodla skladať nový materiál.
„Diamond Eyes“ síce pôsobil sviežo a o riadny kus podladené gitary sprvu skryli miernu povrchnosť celej nahrávky, avšak okrem titulnej skladby poskytol len málo zapamätania hodných momentov („Rocket Skates“ či „976 Evil“). Tak ako rýchlo sa doňho poslucháč zahryzol, tak rýchlo aj pustil. Svojho času ma držal, ale po polroku od jeho vydania som sa k nemu v podstate už nevrátil.



„Leathers“ a „Tempest“, single z nadchádzajúceho albumu „Koi No Yokan“ boli teda príjemným prekvapením. Veľa mohol napovedať aj fakt, že neboli natoľko prístupné ako čokoľvek na „Diamond Eyes“, bolo potrebné sa prepracovať k jednotlivým vrstvám týchto dvoch skladieb. Žeby sa teda nová zostava Deftones zohrala a naservírovala nám tohto roku jeden zo svojich najlepších albumov? Pokiaľ udrží zbytok „Koi No Yokan“ latku kvality nastavenú prvými dvoma singlami, bude to bez debaty.
Presne v to som dúfal. Presne to sa nestalo...

Začiatok v podobe „Swerve City“ Vás síce svojím poskakujúcim tempom nakopne, ale skladba skončí skôr, než stihne akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť svojho vrcholu, len uplynie bez povšimnutia.
Bohužiaľ podobný pocit navodí aj druhá „Romantic Dreams“. Neškodná, vykastrovaná verzia Deftones vhodná ako pozadie ku ktorejkoľvek inej aktivite, absencia čohokoľvek, čo by vyžadovalo zvýšenú pozornosť. Stará známa „Leathers“ ma síce na chvíľu vytrhne z počiatočného sklamania, ale vzhľadom na to, že jej kvality sú mi dobre známe, nejde o bohvieaké uspokojenie. „Poltergeist“ pod výbušnými gitarami v podstate skrýva len hromadu vaty a sprvu zaujímavá a zasnená „Entombed“ vyprší nakoniec dostratena.
Najväčšiu remeselne zvládnutú nudu tu však predvádza Chino Moreno, nenávidený a milovaný zároveň (osobne sa radím do skupiny, čo jeho uplakaný prejav vie zniesť). Na to, že je schopný naspievať celý album falošne sme si podaktorí ako tak dokázali zvyknúť. Na novinke je však jeho frázovanie natoľko predvídateľné, že v kombinácií s jeho „klasickým“ prejavom zabíja akúkoľvek snahu zo strany ostatných členov kapely.
Na rovinu treba povedať, že to Chino mimo troch výnimiek odflákol viac než obyčajne. Prvou je samozrejme „Leathers“, druhou „Tempest“ a tou treťou „Rosemary“. Pomaly plynúca skladba s výborným rozťahaným začiatkom, ktorá sa našťastie aj akýmsi spôsobom rozvíja, aby vybuchla na konci odsekaným gitarovým riffom.



Prechod Deftones do nižšie ladených gitarových polôh blízkych Meshuggah (Stephen Carpenter nikdy neskrýval svoj obdiv k týmto švédom) pôsobil na “Diamond Eyes” síce ako príjemné osvieženie, na „Koi No Yokan“ akoby však len maskoval priemernosť materiálu. Na oko tvrdá „Goon Squad“ nech je toho dôkazom, pod povrchom tejto skladby je len slabý odvar čohokoľvek z „Around The Fur“ či „Adrenaline“.

Osobne mám pocit, ako keby sa Deftones pokúsili pozliepať album okolo niečoho, čo mohlo byť zaujímavým trojskladbovým EP. Ak by som spomínané tri skladby vymazal z tracklistu „Koi No Yokan“, nezaslúžil by si ani minimálnu pozornosť. A to túto recenziu nepíšem po prvom vypočutí, pretože som dúfal, že si ma „Koi No Yokan“ nakoniec získa. Že časom sa mi nakoniec zaryje pod kožu a nie že bude problém album nevypnúť po druhej skladbe.

Opatrný, neškodný, nudný, bez napätia a (takmer) bez nápadu – tak znie zatiaľ najslabší album Deftones.

5,5/10

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?