101 Proof : The Official Truth – Pantera očami Rexa Browna

Autor: Martin Javorek | 2.4.2013 o 10:33 | (upravené 2.4.2013 o 11:34) Karma článku: 6,62 | Prečítané:  802x

„Cítil som že skutočný príbeh tejto kapely – aspoň z môjho uhla pohľadu – musel byť vyrozprávaný. Zámerne som toho veľa nenahovoril v minulosti a som tomu rád, pretože čokoľvek, čo by zišlo z mojich úst by bolo motivované čímkoľvek iným, len nie úprimnou túžbou povedať môj príbeh, tak ako som ho žil.“

S výrokom na zadnej strane čerstvo vydanej autobiografickej knihy basgitaristu Pantery Rexa Browna sa po jej prečítaní nedá ako inak než súhlasiť. Rozpad najväčšej a najnebezpečnejšej metalovej kapely 90-tých rokov prebehol pod drobnohľadom internetových a printových médií, snažiacich sa rozpútať vojnu slov pri akejkoľvek príležitosti. Na jednej strane stáli bratia Abbotovci, teda gitarista Dimebag Darrell a bubeník Vinnie Paul, a na tej druhej drogami zdevastovaný, vtedy vo vlastnom svete žijúci spevák Phil Anselmo. Rex Brown bol komunikačným mostom medzi týmito dvoma stranami, avšak sám sa verejne nikdy nevyjadril k okolnostiam, vedúcim k rozpadu Pantery.
Pravdu povediac, pokiaľ by informácie z jeho knihy uzreli svetlo sveta pred 10 rokmi, naliali by riadnu dávku vysoko horľavého paliva do už aj tak plnej nádrže. V rukách tak bulvárnych webzinov ako napr. Blabbermouth (portal na úrovni topky.sk, s prudko debilnými príspevkami v diskusií) by išlo o hotovú katastrofu. Plne teda chápem, prečo Rex tak dlhú dobu mlčal.

Už len úvod prvej kapitoly je ostrý : „Dime, neviem vystáť tvojho zasraného brata“ a len potvrdzuje vtedajšiu mieru odcudzenia medzi členmi Pantery. Výrok bol samozrejme adresovaný Vinniemu Paulovi, ktorý, ako sa dočítate v knihe, zo všetkých členov najviac trpel symptómom veľkej rockovej hviezdy a hlavne mal nezdravú obsesiu v podobe nadmerného navštevovania bordelov a striptízových klubov. Ako podaktorí možno viete, dnes je majiteľom siete podobných klubov. Táto z počiatku menšia neresť u Vinnieho postupne narastala do obludných rozmerov, čo privádzalo zvyšok kapely do šialenstva. Nemá zmysel to ďalej rozpitvávať, poviem len toľko, že médiami vytvorený obraz Phila Anselma ako hlavného iniciátora rozpadu Pantery nebol úplne korektný, I keď on sám svojimi neuváženými zfetovanými výrokmi k tomu prispel.
Všetci členovia Texaského spolku sa mali okolo roku 2001 skrátka plné zuby a neodkladne potrebovali odpočinok na dobu neurčitú. Viac v knihe, ktorá vnáša veľa svetla do týchto okolností.

Rozpad Pantery je však len jednou časťou tejto vynikajúcej knihy, v ktorej Rex Brown popisuje svoju hudobnú púť od totálnych začiatkov, cez pôsobenie v školských jazzových kapelách, až po zoznámenie sa s bratmi. Kto o tom ešte nevedel, Pantera v 80-tých rokoch bola úplne inou kapelou, než tou, ktorú všetci dnes poznáme. Monštrum, ktoré nekompromisne tvrdými nahrávkami atakovalo najvyššie priečky v hudobných rebríčkoch (Far Beyond Driven zostane pravdepodobne navždy najtvrdším a najsurovejším albumom, aký kedy skončil v rebríčku Bilboard Top 200 na prvom mieste) začalo ako tuctová glam rocková kapela na (pod)úrovni Motley Crue. Veru, nechýbal ani spandex a trvalá.

„Malý Dimebag sa v tej dobe len učil hrať na gitare, ledva držal barré akordy. V jedno leto na začiatku 80-tých rokov mu niekto dal Ozzyho nahrávky Blizzard Of Ozz a Diary Of A Madman. Dime sa potom zavrel vo svojej izbe na celé to leto, a keď vyšiel, bol z neho zasraný virtuóz. Tak jednoducho sa to udialo.“

Nástup thrashovej štvorky radikálne ovplyvnil hudobné smerovanie Pantery. Koniec koncov, už v glam rockových časoch, okolo roku 1985, sa celá kapela poznala s členmi Metallicy, a kedykoľvek hrali Hetfield a spol. v okolí Texasu, nezaobišlo sa to bez riadnej chlastačky s chalanmi z Pantery. Pritvrdenie hudobného výrazu si vyžiadalo odchod vokalistu Terryho Glazea, ktorý, ako Rex píše v knihe, už dlhú dobu „všetkých vytáčal jeho snahou byť čím ďalej tým viac ako David Lee Roth.“ Na jeho miesto nastúpil vtedy len osemnásťročný rodák z New Orleans, Phil Anselmo.

zľava doprava: Dimebag Darrell, Phil Anselmo, Rex Brown, Vinnie Paul

„Osemnásť či nie, Phil Anselmo bol tvrďák. Jedného dňa sme hrali v klube Savvy’s a chlapík z druhej kapely si otvoril hubu na Phila. Phil išiel von a sám vymlátil dušu z celej kapely bez akejkoľvek pomoci. Pochádzal z iného prostredia, avšak priniesol so sebou ulicou vypestovaný sedliacky rozum a bola s ním riadna sranda. “

Narastajúca reputácia Pantery neunikla pozornosti spolkov ako Megadeth a Slayer. Dimebag dokonca dostal ponuku pridať sa k Megadeth, avšak bez Vinnieho Panteru opustit nehodlal. Koncom 80-tých rokov, už bez spandexu a trvalej, predskakovali Slayer, a po afterparty skončil rozbitý Kerry King doma u Phila na gauči. „ V jeden moment to vyzeralo, že sa Kerry chcel seriózne stať členom Pantery“.
Počas jednej z jej pravidelných zastávok v Texase dala Metallica Rexovi a spol. vypočuť finalný mix ich pripravovaného albumu. Túto epizódu nemôžem nespomenúť :

„Sedeli sme pred dákym klubom a púšťali nám ich nový album. Nebola na ňom žiadna basa a oni, zatiaľ čo z toho padajú smiechom na prdel, vravia: „Máme toho nováčika, Jasona Newsteda a vy@#bávame s ním. Skrátka nedáme jeho basu do záverečného mixu“. Videli to ako možnosť, ako ho ponížiť. Pýtam sa ich teda že „kde je basa?“, na čo oni odpovedajú „Haha, nie je tam“.“

Ako ste si už asi domysleli, išlo o album ...And Justice For All.

Trailer na 101 Proof: Official Truth

Rex taktiež v knihe podotýka, že prechod Metallicy do komerčnejších vôd umožnil Pantere vziať útokom uvoľnenú pozíciu najväčšej metalovej kapely. Debutom pre nahrávaciu spoločnosť Atco „Cowboys From Hell“ boli nielenže uvedení do celosvetového hudobného ringu, ale pochovali všetko, s čím boli spájaní v 80-tých rokoch. Za minulosťou bola spravená tučná čiara a ničím nezaťažená kapela sa opusmi „Vulgar Display Of Power“ a „Far Beyond Driven“ prepracovala na absolútny vrchol potravinového reťazca.
Rex popisuje aj svoj vzťah s matkou, ktorú svalová dystrofia postupne pripútala na invalidný vozík:

„Tá istá žena, ktorá mi za mladi hovorila, že pokiaľ sa nebudem učiť, budem kopáč kanálov bola nakoniec veľmi hrdá na svojho syna. V momente ako sme sa stali populárnymi začala rešpektovať to, že som v podstate urobil správne rozhodnutie vo svojom živote“.

Paradoxne na absolútnom vrchole popularity sa začali veci pomaly rozsypávať. Phil Anselmo začal okolo roku 1995 utlmovať bolesti chrbtice, spôsobené pádom na koncerte, heroínom, čo sa značne podpísalo na jeho správaní k zvyšku kapely, a v ešte markantnejšej miere v jeho textoch a pódiovej prezentácií.

„Už počas skladania bolo jasné, že po textovej stránke smeroval tento album (The Great Southern Trendkill) do o mnoho temnejších miest a pokiaľ by ste sa ma spýtali, čí to bolo spojené so stavom, v akom sa Phil vtedy nachádzal, povedal by som že asi áno.“

Ďalej pokračuje Dimebagová priateľka Rita Haney:

„Gitarové sólo k skladbe Floods bolo niečo, čo mi Dime nahral na pásku ešte v časoch pred Philom. Zvykla som pri tom zaspávať. V momente ako som pochopila Philov text, znenávidela som to a zničilo mi to celú pieseň.“

The Great Southern Trendkill bol jednoznačne omnoho tvrdším, temnejším a najdepresívnejším počinom Pantery. Úryvok z textu skladby Suicide Note Pt. II hovorí za všetko „načo by ste pomáhali niekomu kto to nechce, nepotrebuje, nechce tvoju posratú radu, keď má v mysli jasno a chce len zomrieť“.
Phil sa roku 1996, počas koncertu v Starplexe v Dallase, predávkoval heroínom a bol štyri minúty mŕtvy. Že sa vrátil naspäť, bol čistý zázrak. „Mal som chuť zmlátiť Phila do bezvedomia, moju zúrivosť si však odniesla šatňa. Ako to mohol vôbec urobiť? Ako mohol naše živobytie vystaviť takému riziku?“

Vážne témy v Rexovej knihe sú však vyvážené mnohými vtipnými príhodami z početných turné, ktoré poznáme vo vizuálnej forme z ich domácich videí (Vulgar Video alebo 3 Watch I Go). Ako Rex píše : „Pri Dimebagovi bola vždy zapnutá kamera, pokiaľ nenatáčal on sám. Nebolo teda divu že sa za tie roky nazbieralo materiálu na tri domáce videá“.

Walter O’ Brien, manažér Pantery:

„Dimebag chcel nakoniec tieto videa aj režírovať. Vedel som, že to nebude možné. Mnoho záberov hraničilo s pornografiou“.

Pantera zmobilizovala svoje sily naposledy roku 2000, kedy si sama vyprodukovala album „Reinventing The Steel“. Podľa Rexa išlo o zdĺhavý proces, ktorý jasne signalizoval, že kapela bude potrebovať odpočinok. Ani vo sne ho však nenapadlo, že išlo o ich labutiu pieseň. Phil úplne prepadol heroínu, čo Rexa odradilo do tej miery, že sa dištancoval od akejkoľvek spolupráce s ním, dokým nebude čistý.
Vrcholom všetkého bolo zrušenie Japonského turné Down, kedy sa Phil a bubeník Jimmy Bower kvôli absťáku nedostavili na letisko. Neboli si skrátka istí, či v Japonsku zoženú dávku, natož či prežijú v danom stave dvadsaťhodinový let. Rex sám musel začať riešiť svoj problém s alkoholom. Dvadsať rokov neprestajného chľastania v Pantere si začínalo vyberať svoju daň.
Až neskôr bol diagnostikovaný s akútnym zápalom pankreasu. Do toho nastúpila komunikačná prestrelka medzi bratmi a Philom v médiách. Rex mal plné zuby obidvoch strán. Phil bol až po krk namočený v heroíne, Vinnieho nevedel vystáť kvôli jeho čoraz početnejším bordelovým eskapádam.

„Musel som tam stáť a prizerať sa Vinnieho úbohým pokusom zašukať si. Nevedel ako sa správať k ženám, skóroval možno jedenkrát z desiatich, a pokiaľ sa mu nedarilo, bol na druhý deň nasratý a deprimovaný“.

Najbližšie počas tej doby bol Rexovi Dimebag, aj keď aj ich vzťah bol ďaleko od ideálneho. Raz večer mu Rex zavolal totálne opitý a medzi iným z neho vybehlo aj nasledovné: „ Phil a ja sme unavení z toho, akí ste zasraní kreténi. Myslíte si, ako skvelo sa správate k ľuďom, avšak nie je to tak.“ Niektoré veci, čo v danom telefonáte povedal, ho dodnes mrzia, a riešil by ich inak. Vinnie a Dime si nakoniec založili kapelu Damageplan, vydali album roku 2004. Všetko smerovalo k tomu, že aj skrz problémy medzi členmi Pantery sa veci nakoniec mohli vyriešiť. Slovami Kate Richardson, priateľky Phila Anselma :

„Ja a Phil sme sa v ten deň rozprávali o Dimebagovi, spomínali naňho, načo Phil povedal „kašlať na tieto sračky, musím mu zavolať. Zavolám mu ešte dnes.“ Potom nám prišla návšteva a on nedostal šancu zavolať mu dokým sme nedostali ten hrôzostrašný telefonát“.

Dimebag Darrell bol zastrelený duševne chorým fanúšikom 8. Decembra 2004 v meste Columbus, štát Ohio. Mal 38 rokov.

„Môj Brat bol preč a nič nebolo také ako predtým. Jeho tragická smrť však taktiež signalizovala začiatok otázky, ktorú som si neustále kladol: Prečo?“ Ešte pred vyšetrovaním padla v očiach verejnosti vina za túto tragédiu na hlavu Phila Anselma, ktorý v jednom interview dosť neuvážlivo povedal „Dimebag by si zaslúžil poriadnu bitku“. Interview vyšlo v Decembrovom vydaní magazínu Metal Hammer, a spomínaná veta skončila tučným písmom na jeho titulke. Vyšetrovatelia nakoniec túto možnosť vylúčili, keďže po návšteve bytu tohto psychopata vyšlo najavo, že jeho chorobná nenávisť a posadnutosť bola namierená voči celej kapele. V ten osudný večer to mohol byť kľudne aj Rex či Phil, pokiaľ by hrali v Columbuse.



Aj skrz počiatočné odcudzenie sa nakoniec vzťahy medzi Rexom a Vinniem ako tak stabilizovali. Phil sa uzmieril aj s Darrellovou priateľkou Ritou Haney. Tá dokonca poskytla mnohé svoje komentáre do Rexovej knihy, spolu s Philovou priateľkou Kate Richardson, Terrym Glazeom, manažérom Walterom O’ Brienom či producentom Terrym Dateom. Vinnie však dodnes neodpustil Philovi a ani s nim nekomunikoval.
Medzitým Phil absolvoval operáciu chrbtice, skoncoval s drogami, založil nahrávaciu spoločnosť a aktívne pomáha iným narkomanom z okolia New Orleans v boji so závislosťou. Podľa jeho slov má úspešnosť 50/50. Nemalý podiel na jeho znovuzrodení mala práve Kate Richardson, ktorá podľa Rexa Philovi zachránila život.

Aj keď toto nebola recenzia v pravom slova zmysle, ako skôr rozpovedanie príbehu Pantery za pomoci zopár citátov z Rexovej knihy, silno odporúčam každému fanúšikovi tejto texaskej mašiny si túto knihu zadovážiť. Je napísaná presne takým spôsobom ako Pantera skladala hudbu – priamo, nekompromisne a zrozumiteľne. A hlavne – vnáša triezvy (to slovo znie dosť divne v súvislosti s Panterou :D) pohľad do dejín jednej z najväčších metalových kapiel všetkých čias. Kniha obsahuje enormné množstvo doteraz nepublikovaných informácií, a to čo som použil v tomto, síce obšírnom a asi aj vyčerpávajúcom článku, nepredstavuje ani len zlomok z nich.
Ako človek, pre ktorého je Pantera niečo viac ako len kapela, a ich hudba ma preniesla takmer cez všetky doterajšie momenty v mojom živote, musím dať plný počet. Táto kniha si to definitívne zaslúži.
Budete sa smiechom chytať za brucho, ale aj Vám vyhŕkne slza v kútiku oka. A tak to má byť....

R.I.P. Dimebag Darrell

10/10




(všetky citáty z knihy patria Rexovi Brownovi, mimo tých, kde je označené)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?