Retro Recenzie: Superjoint Ritual - A Lethal Dose Of American Hatred

Autor: Martin Javorek | 14.1.2016 o 19:17 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  228x

Smrteľná dávka americkej nenávisti. Názov za všetky drobné. Pravdepodobne pri všetkej tej nenávisti od okolitého sveta, ktorej boli USA vystavené počas Bushovic administratívy museli SJR  riadnu dávku nenávisti vrátiť naspäť.

Počiatok rokov s dvojkou na začiatku bol pre Phila Anselma určite v znamení nebývalej hyperaktivity.  Či to bolo spôsobené prebytkom energie z konských dávok heroínu, nechajme bokom. Ihneď po svatbe s dnes už bývalou manželkou Stephanie vypustil do sveta fantasticke akustické EP ich spoločného projektu Southern Isolation, o rok neskôr následoval druhý album superskupiny Down, vydaný takmer súbežne s debutom ohavnej špinavosti zvanej Superjoint Ritual.

Debut SJR „Use Once And Destroy“ sa na nič nehral. Cielene jednoduchý a vlastne nezaujímavý HC metal, bastard takých rodičov ako Black Flag, Cro-mags, Saint Vitus v značnej extremnejšej forme. Na samu kosť ohlodaný náklad, akých však najdeme v undergroundovej scéne nespočetne. Bez servítky treba priznať, že bez účasti Anselma by po „Use Once And Destroy“ ani pes neštekol.

Našťastie, roku 2003 vyšiel druhý album „A Lethal Dose Of American Hatred“, kde sa tlupa okolo bývalého frontmana Pantery predviedla ako nezvyčajne životaschopná, vlastnou cestou sa uberajúca a pekelne naštvaná šelma. To, čo bolo základom debutu, teda pot, dolámané rebrá, rozbitá huba ako následok kotla pod pódiom v zapľuvanom, smradľavom a zafajčenom treťotriednom bare, je tu obohatené o osobitý prístup k inač úzkej HC metalovej škatuľke. Nič ľahké pokiaľ ste ako hudobník vyznávačom starej školy, čo SJR nepochybne sú (teda boli). Brutálne, takmer punkové výpady “Waiting For The Turning Point” či “Dress Like A Target” sa tu striedajú s HC trashovými uragánmi ako „Personal Insult“ či „Permanently“. Pokiaľ máte Panteru zafixovanú ako najnasratejšiu kapelu pod slnkom, SJR prezentujú živočíšnu nenávisť, o čom napovedá aj názov albumu. 

„A Lethal Dose Of American Hatred“ však neponúka len vypaľovačky v ukrutnom tempe, ale aj napríklad takmer psychadelickú „Destruction Of A Person“, v ktorej sú zreteľné vplyvy EYE HATE GOD (koniec koncov gitarista Jimmy Bower túto kapelu založil),gitary miestami pripomenú Voivod, nehoriac o tom, že úvodný riff má skoro rockový nádych. „A Symbol Of Nevermore“ svojim chaotickým začiatkom s disharmonickou atmosférou opäť poskytne inú alternatívu k typickej metalovej smršti, refrén je na viac v najlepšom duchu ranných Black Sabbath. „Absorbed“ by s miernym nadhľadom mohla byť skladbou Down (umiernenejšia tvár Anselmovej tvorby).

 „The Knife Rises“ prekvapí nečakane hopsavým riffom, ktorý prehadzuje výhybku so sludgeovym refrenom, ako vystrihnutým z dielne ranných Crowbar. „Máme ten typický New Orleans Groove“, vyjadril sa v jednom rozhovore Jimmy Bower a až po prelúskaní sa nahrávkami Corrosion Of Conformity, Crowbar, Soilent Green, Down ci Eye Hate God plne chápem, čo tým chcel básnik povedať. Každá jedna z týchto kapiel vedome-nevedome čerpá a nasáva inšpiráciu od druhej a naopak, v každej sú rozpoznateľné rovnaké črty, spadajúce pod jednu undergroundovú scénu a predsa, každá znie osobite. Rovnako ako SJR, ktorí, vychádzajúc z HC školy osemdesiatych rokov obohatili svoj nekompromisný prejav o rôzne zhulenecké prvky a miestami riadne dávky kakofónie.

Po vydaní "A Lethal Dose" následovalo niečo viac ako rok trvajúce turné, ktorého jedna zastávka, konkrétne v dnes už neexistujúcom legendárnom klube CBGB, je zdokumentovana aj na DVD. CBGB za tých cez tridsať rokov svojej existencia musel zažiť všeličo, ale peklo, ktoré tam rozpútali SJR muselo patriť k najintenzívnejším. Pódium tohto baru má asi rozlohu väčšieho obývačkového gauča, v 70-tých rokoch si do ponúkaného chilli vraj honil Stiv Bators a majiteľov pes kadil kade chodil. Bohvie či si ich bol pozrieť aj sám krstný otec punku Hilly Kristal (R.I.P.), majiteľ CBGB.

"A Lethal Dose of American Hatred" je plnohodnotným príspevkom do undergroundovej HC škatulky od partie ostrieľaných hrdinov new orleanskej hudobnej scény, ktorým takúto hudbu nemôžete neveriť. SJR sa dali minulý rok opäť dohromady po 10-ročnej pauze a v pláne je aj nový album, tak som zvedavý či nadviažú na "A Lethal Dose..." alebo len zopakujú formulku "Use Once And Destroy". Stavba aktuálneho koncertného setlistu skôr napovedá tomu, že to bude ten druhý prípad. Škoda.

Pozn.: 8 z 13-tích skladieb začina slovným odpočítaním one-two-three-four, alebo progresívnejším one-two-one-two-three-four, pustiť si v rýchlom slede len začiatky skladieb je neskutočná zábava :D.

8.5/10

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?