Chris Cornell - Higher Truth

Autor: Martin Javorek | 7.8.2016 o 9:26 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  281x

Nemám problém v súvislosti s Chrisom Cornellom použiť prívlastok "Robert Plant vlny Grunge". Človek s veľmi osobitým, medzi záplavou iných spevákov bleskurýchle rozoznateľným hlasom a charakteristickým skladateľským rukopisom.

No pravdupovediac, ten charakteristicky skladateľský rukopis utrpel poriadnu ranu predchádzajúcou Chrisovou sólovkou „Scream“. Spolupráca s Timbalandom, ktorý Chrisa nasmeroval do diskotékových vôd, bola obrovským prešľapom. V podstate išlo aj o riadne ponaučenie – nestojí za to snažiť sa rozšíriť si rady fanúšikov, pokiaľ idete proti vlastnej prirodzenosti. U2 to skúsili s albumom „Pop“ a ten im bol otrieskaný o hlavu ako kritikou, tak fanúšikmi, i keď v rámci vývoja, akým najznámejší Íri prešli od „Achtung Baby“, bol „Pop“ v podstate skôr logickou cestou, než šokom. Výsledok takejto situácie býva býva vo väčšine prípadov rovnaký – návrat ku koreňom. Ironicky, na „Pop“ ukázali U2 posledné náznaky hudobného vývoja a od tej doby v podstate stagnujú a vydávajú jeden horší „klasický“ album ako druhý. S Chrisom a poslednou radovkou „Higher Truth“ je to presne opačne. Preprodukovaný, elektronickými a inými srandičkami vyčačkaný „Scream“ bol pohromou aj po hudobnej stránke a aj samotný Chris si asi musel časom uvedomiť, že tadiaľ cesta nevedie.

„Higher Truth“ ani nie je tak o návrate ku koreňom, ako skôr o návrate k jednoduchosti. Za posledných pár rokov Chris absolvoval mnoho sólo akustických turné, na ktorých väčšinou sám, vyzbrojený len španelkou, odohral hity Soundgarden, Audioslave, ale aj svojej sólovej kariéry v upravenom, komornom háve. Čuduj sa svete, aj skladby zo „Scream“ v takomto prevedení nadobudli znesiteľnú, a prečo nepriznať, aj celkom zaujímavú formu. Bolo teda len logické očakávať, že ďalšia Chrisova sólovka sa bude prevažne niesť v tomto duchu.

A veru „Higher Truth“ v sebe kombinuje akustické prvky, country, folk, bokom nezostáva ani Chrisova nijak netajená láska k Beatles, zjavná od čias Soundgarden ( „Blow Up The Outside World“ či „Black Hole Sun“). Na „Higher Truth“ to môžete počuť ako v titulnej skladbe, tak aj v mojom favoritovi „Murderer Of Blue Skies“. Ak nerátam „Scream“, ktorý ma donútil leda tak kričať od bolesti, ktorú spôsoboval mojim sluchovodom, považujem Chrisa za vôbec najtalentovanejšieho skladateľa celej grungeovej vlny. Kombinuje v sebe to najlepšie z Black Sabbath, Led Zeppelin či Beatles a zároveň je veľmi presvedčivý aj v polohe barda sprevádzaného len hrou na akustickej gitare. Veľkou výhodou pre neho je jeho vlastný hlasový fond, ktorým dokáže prechádzať od rockového chrapláku až po falzet bez toho, aby ho bolo nutné sprevádzať početným ansámblom iných inštrumentov. Zhruba polovica albumu sa skladá z jednoduchých akustických popevkov, čo je poloha, ktorá Chrisovi v neskorej dospelosti veľmi svedčí. Úprimne, viem si predstaviť, že by v tejto polohe pokračoval po zvyšok svojej kariéry. Najexperimentálnejším kúskom tu určite zostáva „Our Time In The Universe“, ako zvláštny hybrid orientálnej melodiky a britpopu pod taktovkou diskotékového tempa. Aj keď albumu dodáva väčší hudobný rozhľad, osobne by som bol radšej, keby sa Chris podobných experimentov do budúcnosti skôr vyvaroval. Ale to je len moje zbožné prianie, hudobníci si robia to čo chcú oni a čo v danom momente cítia ako správne.

Ako celok je  „Higher Truth“ neskutočne relaxačný a pohodový materiál, s potenciálom ulahodiť uchu a srdcu poslucháča, bez ohľadu na to, akú tvár Chrisovej tvorby preferuje. Pri počúvaní folkovej singlovky „Nearly Forgot My Broken Heart“, ktorá pod prostoduchým povrchom v skutočnosti skrýva dynamicky výborne vystavanú skladbu, sa neviem ubrániť príjemnému úsmevu. A podobné pocity vo mne vyvolávajú skladby ako „Dead Wishes“, „Worried Moon“ či spomínana „Murderer Of Blue Skies“, v ktorej sa Chrisov vokál doslova zarýva pod kožu. Vo všetkých prípadoch ide o skladby s výborne zvládnutou vokálnou aj inštrumentálnou stránkou. Roky skúsenosti sa nezaprú a dobre prevedený minimalizmus je skrátka znakom hudobnej vyzretosti. Ešte výraznejší minimalizmus prezentuje Chris v čisto akustických položkách ako „Josephine“, „Through The Window“ či „Let Your Eyes Wonder“, ktoré sú ako stvorené pre živé prevedenie a určite aspoň jedna z nich bude patriť ku kostre Chrisovho koncertného setu.

Som rád, že Chris spravil takýto úspešný reparát a na predošlú katastrofu meno „Scream“ môžeme pokojne zabudnúť. Ak to bude s jeho sólovou dráhou pokračovať cestou, akou sa vydal na „Higher Truth“,  bude všetko v najlepšom poriadku.

75 %

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?