reklama

Tito & Tarantula - Tarantism (1997)

Tarantizmus - forma hysterického správania, vraj spôsobená uhryznutím pavúka druhu Lycosa Tarantula. Alebo debutový album kedysi nádejnej americko-mexickej kapely.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Tito & Tarantula
Tito & Tarantula 

Tvorba režiséra Roberta Rodrigueza ide akosi mimo mňa. Hej, mal vcelku dobrý rozbeh v podobe prvotiny El Mariachi a neprekonaného Desperada, ušli aj Štyri izby či Od Súmraku do Úsvitu. Ale čo pre boha ten zvyšok? Spy Kids, Vtedy V Mexiku, Planeta Teror, Machete – krista boha...Zámerný ponor inač talentovaného režiséra do béčkových vôd nechápem. Dobre, teraz prejdime k pointe – akú súvislosť má Rodriguez s nadpisom tohto článku? Asi málokto vie, že mimo filmariny je to aj schopný muzikant, ktorý si nejeden krát skladal hudbu do svojich filmov sám a nie je na odpis ani ako hudobný producent. Vráťme sa k Desperadu – kto si spomenie na oválnejšiu postavu za barovým pultom v zaflusanom podniku kde pivo chutí ako šťanka, neustále si váľajúcu šunky naproti barmanovi v podaní Cheecha Marina (tentokrát bez Chonga)? Áno, presne tá postava čo vystrelila Tarantinovi mozog aby nakoniec skončila podobne len o pár desiatok metrov ďalej. Síce si nespomeniem na jej meno, ale hral ju Tito Larriva, frontman kalifornskej rockovej formácie Tito & Tarantula.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zaujímalo by ma, aký kšeft vtedy spolu Robert a Tito uzavreli –„ vyprodukujem Vám nahrávku a na oplátku si zopár skladieb ukrojím do svojich filmov“, možno to tak bolo, a možno sa mu jednoducho hudba Tita a spol. páčila, prečo inak by ju vôbec pchal do svojich filmov? Dá sa to pochopiť, mne sa okolo doby svojho vydania album „Tarantism“ páčil dosť a nie inak je tomu teraz, takmer po dvadsiatich rokoch.

Bluesový otvarák albumu „After Dark“, obrazovo už navždy spätý s tancom neskutočne sexy Salmy Hayek, je ako ten had, čo sa jej plíži okolo krku. Navonok vyzerá pokojne, ale rozhodne ho nepodceňujte. Príjemne mdlú atmosféru prvej skladby síce zahustí gradujúci refrén, tá správna rocková nálož však vybuchne skladbou nasledujúcou. „Smiling Karen“ začína ostrým a špinavým nosným riffom, nezabúda ani v jedinej chvíľke na groove, potešia tiež rôzne pozlátka ako mandolína či sláčikové aranžmány. Kostra tejto skladby ale spočíva v príjemnej gitarovej súhre Tita Larrivu a sólového gitaristu, Petera Atanasoffa. Jeden hrá zemitý background od podlahy, na ktorého základe ten druhý stavia melódie a pridané hodnoty. No a Titov spev – osobitý a sympatický rockový chraplák, ktorý nijak nezaostáva za podporným inštrumentálnym ansámblom. V závere sa „Smiling Karen“ mení na poriadny uragán, ktorému sa s radosťou necháte vystaviť znova a znova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Slippin n Slidin“ je drevný rock n roll ako má byť, nič viac, ale aj nič menej. Plní svoj účel a nenudí. Ale až po nej prichádza ďalšia osvedčená vec, známa fanúšikom Desperada. „A Strange Face Of Love“ je bluesrocková bomba, držiaca sa v jednej línií s nákazlivým basovým spodkom. Aj cez pomalé tempo zostáva v ťaživejších pasážach dostatočne naliehavá a Atanasoff s jeho gitarou uvoľnene lieta naokolo. Celkovo vo mne táto skladba príjemne evokuje Zeppelinovskú klasiku „Dazed And Confused“, čo je len ďalší bod k dobru. Mimochodom, ako som spomenul, práve počas nej skončila postava Tita Larrivu vo filme Desperado chrbtom dole na chodníku s rajčinovým pretlakom miesto hlavy. Nasleduje ďalší vypaľovák, tento raz aj s miernou dávkou recesie. „Angry Cockroaches“ v sebe kombinuje rockovú divočinu s westernovým feelingom, nie nadarmo ju Rodriguez využil vo svojom filme „Od Súmraku do Úsvitu“ v scéne, kedy sa celé osadenstvo jedného baru zmení v naštvanú upírsku zberbu. Text tejto skladby je inač pomerne krátky a jednu tretinu z neho tvorí veta „Nasraté šváby húlia trávu“. Zaujímalo by ma, aká je za tým story.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do druhej polovice sa album prehupne výbornou „Back To The House That Love Built“, čo jest skladba, majúca doživotnú permanentku na zozname mojich srdcoviek - Nádherná akustická predohra, jednoduchá, ale zato účinná trojakordová rytmika v slohe, výborný a precítený Titov spev v priebehu celej skladby, učebnicovo návykový refrén a celú mozaiku krásne doplňujúca gitara Petera Atanasoffa. Ingrediencie, z ktorých nemôže vzísť zlá skladba. Pokračuje sa v trochu miernejšom duchu. Zatiaľ čo „Jupiter“ stavia na riff s orientálnou melodikou, pomalšie tempo a do ozvien zabalené gitary, „Flying In My Sleep“ či akustická „Sweet Cycle“ prekvapia svojou príjemne optimistickou atmosférou a prezentujú iný rozmer tvorby kapely. Záverečná „Killing Just For Fun“ je starý dobrý rock v strednom tempe, ku ktorému sa v závere opäť nabaľujú sláčikové nástroje. Táto kombinácia kapele svedčí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na debutový album ponúkli Tito a spol. jasnú predstavu o tom, ako by podla nich mal rock vyzerať. Bez zbytočných začiatočníckych kiksov. Niet sa čomu diviť, členovia kapely už dávno nemali dvadsať a určite si čo to preskákali. Na ich hudbe je to počuť a všetko ešte viac vyzdvihuje čistá produkcia, za čo by si Rodriguez zaslúžil metál. Na veľkú škodu sa ďalšími počinmi Tito & Tarantula príliš nevyznamenali. Aj keď ešte stále existujú, upadli skoro do zabudnutia (naposledy som ich zaregistroval ako súčasť line-upu dajakého Harlejáckeho zjazdu v Nemecku). Ich nasledujúcim albumom chýbala jednotná vízia a energia prvotiny. Akoby celá kapela nevedela, ktorým smerom sa od debutu vydať.

Škoda. V období okolo "Tarantism" totiž mali potenciál stať sa veľkou kapelou.

80 %

Martin Javorek

Martin Javorek

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  19x

o hudbe a mozno aj o inych veciach... Zoznam autorových rubrík:  hudobne recenzieRetro RecenzieFilmove TipyReporty z koncertovKnihyhudobne tipy

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu