reklama

MESHUGGAH - The Violent Sleep Of Reason

Nový album Meshuggah je veru tvrdý oriešok. Keď už pre nič iné, tak najmä preto, že recenziu naňho som mal už dvakrát napísanú a rovnako som ju aj dvakrát musel zmazať a začať odznova, pretože názor sa menil každým vypočutím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Od počiatočného sklamania cez rozporuplne dojmy až po 180 stupňovú otočku v podobe úplného nadšenia, z ktorého som ešte nevytriezvel a v podstate ani nechcem. „The Violent Sleep Of Reason“ je ako hororová horská dráha, zacyklovaná sínusoida, u ktorej neviete, či vám zvyšuje adrenalín alebo spôsobuje závrať. Na rovinu, takto neprístupný materiál sme tu nemali od „Catch 33“. Zatiaľ čo v prípade „Obzen“ , ale predovšetkým „Koloss“ Meshuggah stavili na trochu poľudštený vzorec sebe vlastnej strojovej mašinérie, tentoraz je hýčkaniu poslucháča koniec. Toto je ideový návrat k hnusu, zvrátenosti a nebude to veru zadarmo. Najväčším spojencom násilného spánku rozumu je čas, ktorý za fasádou počiatočnej zmätenosti a akoby tápania postupne odkrýva neskutočne komplexné a hlboko pod kožu zarývajúce sa dielo, nádherne vo všetkej svojej odpudivosti. Akoby „Chaosphere“ spolu s „Catch 33“ splodili dieťa, a parafrázujúc linku z filmu Deadpool: „nebol to nežný sex, ale nenávistný“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Meshuggah 2016
Meshuggah 2016 

Ako každý znalec Slayer vie postupne rozoznať, na ktorej skladbe sa autorsky podieľal King či Hanneman, tak vie aj znalec Meshuggah postupne rozlíšiť, ktorú skladbu zložil Fredrik Thordendal či Marten Hagstrom. Ako som tak novinku počúval, ocitol som sa v určitej bezradnosti, pretože som to rozhodne rozlíšiť nevedel. Áno, je to Meshuggah, ale songwriting akoby bol odlišný, spočiatku to pôsobí akoby kapela miesto toho, aby 2x mierila a raz trafila do čierneho, vystrelila 10 striel naraz a dúfala, že aspoň jedna trafí cieľ. Táto domnienka je však ťažký omyl. Novinka za klamlivou stagnáciou postupne odhaľuje jednu vrstvu, za ktorej nasleduje ďalšia a ďalšia. Stále je čo objavovať a to je bez výhrad najväčšia prednosť nových Meshuggah. Ale späť k tomu songwritingu. Predošlé albumy boli väčšinou po skladateľskej stránke dielom dua Thordendal/Hagstrom, za občasného prispenia hlavného textára, bubeníka Tomasa Haakeho. „The Violent Sleep Of Reason“ nielenže predstavuje skladateľskú premiéru basgitaristu Dicka Lovgrena, ale ten dokonca s Tomasom Haakem zložil väčšinu albumu, čo je nepochybne aj počuť . Výsledok spolupráce tejto dvojice naoko pôsobí chaoticky, v skutočnosti však akoby sa držal v úzadí a nechával postupne na poslucháčovi, aby krok po kroku odhalil všetky tmavé zákutia, ktoré nahrávka ponúka. Asi najlepšími príkladmi sú úvodná „Clockworks“, našlapaná „MonstroCity“ či titulná ohavnosť „The Violent Sleep Of Reason“. Tie v porovnaní s klasickými hagstromovkami „Born In Dissonance“ či „Ivory Tower“ disponujú nápaditejšími zvratmi a celkovo rozmanitejšou stavbou .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Netreba zabúdať ešte na jeden fakt – nový album kapela nahrala v štúdiu naživo, t.j. všetky nástroje simultánne, čo je v prípade komplikovanosti hudby Meshuggah rovnako obdivuhodné, ako šialené (teda vlastne hodné ich mena). Má to však jednoznačné výhody. V porovnaní s predošlými nahrávkami znejú Meshuggah neučesane, viac uveriteľne a špinavo, čo je najviac počuť napríklad v takej „By The Ton“. Mimo toho, že ide o jediný autorský príspevok Fredrika Thordendala na novinke, tu boli v záujme zvýšenia autenticity ponechané sklzy na hmatníku oboch gitaristov, čo dodáva celej skladbe akýsi punc neohrabanosti a zaujímavosti zároveň. Na Meshuggah pomerne netradičný krok, prekvapivo to však nijak neznižuje ich mechanickú súhru. Pre kohokoľvek iného by nahrávať album naživo mohla byť výzva, ale Meshuggah so svojimi takmer tridsaťročnými skúsenosťami v hraní neľudsky presnej hudby s neľudským nasadením to pravdepodobne odbili veľmi rýchlo. Na albume to ponechalo dravý náboj, ktorý pamätám naposledy od „Chaosphere“ a ten v kombinácií s viacvrstvovým hudobným obsahom činí veľmi náročný posluch, a to aj na pomery týchto Švédov. Pokiaľ Vás ohúri hneď na začiatku, máte vyhraté, pokiaľ nie, nehádžte flintu do žita, výsledok sa dostaví.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo zostávajúcich skladieb vypichnem ešte „Our Rage Won´t Die“ s obludným ústredným riffom, ktorý je ideálny soundtrack k zemetraseniu a „Into Decay“. Táto skladba z pera Martena Hagstroma v sebe výborne spája akustické snové plochy „Destroy Erase Improve“ a hnus „Catch 33“. V ubíjajúcom strednom tempe za naťahovaných tónov osemstrunových hárf doslova vyšliapava onú cestu do úpadku, ktorú má dokonca v názve.

Neupadávajú však Meshuggah. Tí totiž vydali svoj najlepší album od „Chaosphere“. Dalo to zabrať, takmer som to vzdal, ale oplatilo sa vydržať. No a Dick Lovgren nech len pokračuje v skladaní hudby pre toto škandinávske monštrum. Na „The Violent Sleep Of Reason“ sa totiž uviedol na výbornú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

90 %

 

Martin Javorek

Martin Javorek

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  19x

o hudbe a mozno aj o inych veciach... Zoznam autorových rubrík:  hudobne recenzieRetro RecenzieFilmove TipyReporty z koncertovKnihyhudobne tipy

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu