Ja som narazil na nasledujúcich päť kapiel, ktoré v poslednej dobe dosť intenzívne počúvam a ak teda patríte do tej druhej skupiny a radi si na dobru hudbu počkáte, snáď Vám k tomu dopomôže aj tento článok.
Cambrian Explosion
Čo povedať o Cambrian Explosion, mimo toho že páni majú zjavne radi Pink Floyd a Deep Purple, vyžívajú sa v psychadelických postupoch a rozvíjaní, postupnom nabaľovaní a vrstvení motívov na pozadí zdanlivo jednoduchých skladieb atakujúcich 7 až 10 minútovú hranicu? Aj spev je tu využitý len ako sprievodný nástroj na dokreslenie celej atmosférickej mozaiky, v mixe sa nederie príliš dopredu. Cambrian Explosion zjavne vedia, že ich prednosť je v perfektnom využití prelínajúcich sa nálad, ktoré by sa so silným hlasom viac bili, než zhodli. Neboja sa v rámci jednej skladby urobiť hneď niekoľko štýlových kotrmelcov a najpríjemnejším prekvapením pre mňa je, že v skladbe „Innocuous Creatures“ plynulo prechádzajú od orientálnych motívov až k reagge. Úplne hladko. Pokiaľ sa radi nechávate hudbou unášať na nepoznané a vzdialené miesta, tak zatvorte oči a nechajte EP „The Moon“ pôsobiť. Je totiž tým správnym soundtrackom k stavu, ktorý nazývame „byť duchom neprítomný“.
Holy Grove
Holy Grove sú vraj „najlepšie stráženým tajomstvom štátu Oregon - USA“ a to aj tak „nie nadlho, lebo vraj o nich bude svet čoskoro počuť“. No či sú fakt až taká bomba, si netrúfam tvrdiť, ale jedno viem iste - ich rovnomenný debutový album je výbornou porciou hudby skladajúcou hold hard´n´heavy scéne 70-tých rokov, teda najmä Black Sabbath. Neminuli ich tiež vplyvy ranného doom metalu v podobe Candlemass či Saint Vitus a zjavne im nie je cudzí ani južanský rock v obidvoch jeho najznámejších vteleniach (70-roky Lynyrd Skynyrd a 90-roky New Orleánska vlna). Vedení slečnou so silným a prierazným hlasom na poste vokalistky a celkovou záľubou v sludgeovom bahne a špinavom zvuku sú pastvou pre moje uši. Ich hudbe dominujú ťaživé pomalé tempá, prevažne ranno-sabbathovské riffy a miestami si tu prídete aj na skrytú bluesovú melodiku. Tak či onak, na základe posluchu ich albumu im do budúcna neprajem nič iné než úspech.
Erudite Stoner
Erudite Stoner vlastne ani nie je kapela, ale one man project z Brazílie. Hudobne sa od predošlých dvoch, ale aj nasledujúcich kapiel líši tým, že ide len o chlapíka s akustickou gitarou a ešte k tomu o inštrumentálny projekt. Také niečo by na prvý dojem mohlo zaváňať nudou, ale opak je našťastie pravdou. Rovnomenný album ponúka veľmi vkusne zaaranžované a čisto zahraté akustické kompozície, ktoré aj cez svoj minimalizmus majú paradoxne tendenciu osloviť najväčšiu cieľovú skupinu poslucháčov zo všetkých kapiel v tomto článku. Neskutočne príjemný a relaxačný materiál, ktorý nezbieha do lacnej ezoteriky, ale skôr pod zdanlivo pokojnou hladinou skrýva temnejšie hlbiny. V rámci asociácií mi Erudite Stoner prináša podobné pocity, ako posledné sólovky Stevea Von Tilla či Scotta Kellyho. A to je len dobre.
Whalerider
Whalerider rovnako vzývajú ducha Black Sabbath a zároveň tento základ okorenili troškou ranného grungeu v podobe nahrávok Soundgarden či Screaming Trees z 80-tých rokov. Cudzí im nie je ani post metal rokov 90-tých a rôzne príjemne odbočky ako napríklad využitie sláčikových nástrojov. Či už šijú do poslucháča priamočiary rock alebo osemminútovú ódu na dva motívy a lá Neurosis, robia tak presvedčivo a bez väčších zakopnutí. Spev tu je trochu kameňom úrazu – nejde o to že by išlo o nekvalitný výkon, ale nemusí sedieť každému. Rôznorodý mix prejavov China Morena (Deftones) či Perryho Farrella (Jane´s Addiction) s miestami Cornellovským frázovaním nie je síce až tak v pozadí, ako v prípade Cambrian Explosion, ale pre určitú časť poslucháčov nemusí byť dostatočne priebojný či stráviteľný. Mne to osobne nevadí, keďže vo väčšine prípadov je spev v tónine (čo sa v prípade Morena a Farrella povedať nedá) a navyše príjemne nahráva a zahusťuje už beztak silnú atmosféru.
Swan Valley Heights
Určite najšpinavšia záležitosť z celej pätice. Silné kontrasty medzi minimalistickým desert rockom a psychadelickými zasnenými pasážami znejú v podaní tejto trojice z nemeckého Mníchova naozaj sviežo a ich vzájomná súhra je už len vítaný bonus. Na kapelu s tak malým počtom členov znie ich hudba veľmi vrstevnate (čo je určite aj vec produkcie) a nemajú problém udržať si pozornosť poslucháča. To je na nahrávke, kde väčšina skladieb dosahuje 9 až 12 minútovú hranicu husársky výkon. Post metalové vplyvy ich neobišli rovnako ako v prípade Whalerider - s tým rozdielom, že celé vyznenie ich hudby je skôr kombináciou ISIS a KYUSS. Skladby väčšinou začínajú akoby z ničoho a cez jednoduchý akustický motív postupne naberajú na sile. Členovia kapely sú zjavne naladení na rovnakej vlne a ako jeden vedia, kedy konkrétnu pasáž zvoľniť či naopak vygradovať. Vďaka tomu pôsobí celý debutový album skôr ako intuitívna jamovačka než súbor skladieb s pevným aranžmá, čo vo výsledku dodáva nahrávke určitý pocit uvoľnenosti. Zo všetkých, v tomto článku uvedených kapiel, sú môj jednoznačný favorit.
Tak, snáď Vás aspoň jedna kapela osloví, záverom by som chcel poďakovať chlapíkovi (alebo slečne?), čo prevádzkuje na Youtube kanál Stoned Meadow Of Doom. Najdete tam tonu undergroundových spolkov pohybujúcich sa v desert/stoner rockových či doom metalových vodách. Aj keď nie všetky sú tak kvalitné (teda aspoň v mojich očiach), ako tie mnou zmienené, stojí za to sa v nich prehrabávať. Vďaka tomuto kanálu som sa taktiež dostal k mojím novým obľúbencom Sasquatch, takže verím, že ak holdujete podobnej hudbe, na svoje si tam prídete. A možno sa Vám zapáčia úplne iné kapely ako mne. Práve v tom je krása hudby, ku každému prehovára inak.
Článok poskytnutý aj hudobnému webzinu Marast Music
