reklama

Eryn Non Dae. - francúzske peklo na tretiu

Varovanie: Toto je extrém, dolu pridané videa si pustite len na vlastne riziko a s ohľadom na aktuálny duševný stav. Ide totiž o zhudobnenie čistého stavu beznádeje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Áno, ten moment keď sedíte, poprípade ležíte v tmavom kúte izby, tvár je zvesená v dlaniach a prepadáte sa čoraz hlbšie do priepasti vlastnej bezradnosti, keď aj ten najmenší pohyb je cez od reality odtrhnutý stav vašej mysle na vrchole možností – To je Eryn Non Dae. Francúzske peklo, ktoré sa rozhodlo Vám ešte priťažiť. Soundtrack ku koncu sveta, ten asteroid je už na dohľad a rozlúčková rodinná opekačka je nápad idiotských rozmerov. Globálna grill párty je už za dverami, ostáva len kapitulácia. Prijatie neodvratného a desivého. Niet východiska. Beznádej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vcelku by ma zaujímalo ako to títo žabožrúti robia. Skladajú hudbu pozbavenú čohokoľvek pozitívneho vedome alebo to z nich lezie prirodzene? Ak je to ten druhý prípad, je to o to viac hrôzu naháňajúce. Nečakajte uchu lahodiace melódie, nečakajte prechádzku rúžovým sadom za bezoblačného dňa. Predpoveď počasia tu hlási hustotu zrážok na dva metre, poriadne zamračené, miestami nukleárna zima. Popravde, pripravte sa na poznávací zajazd post-apokalyptickým svetom ako vystrihnutým z hlavy Cormaca McCarthyho. Nie je nič a ničota je všetko. Hudba Eryn Non Dae. je ako vesmírna loď Event Horizon, ktorá sa miesto toho, aby prekonala intergalaktické vzdialenosti, dostala až do paralelnej dimenzie plnej hnusu, perverznosti, dekadencie a vrátila sa naspäť ako všetko vnímajúce monštrum. No a ešte jedna metafora – Eryn Non Dae sú všetko čo Eric Cartman vidí, keď zavrie oči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednoducho, END. (výstižná skratka) sú kulisa k Vášmu obľúbenému hororu. Aj pri písaní týchto riadkov som mal hudbu END. zapnutú v ušných prijímačoch a musel som to po 5tej skladbe vzdať. Akosi to už nedávam a to som ich ešte pár rokov dozadu dosť žral. Po hudobnej stránke sú totiž zahusteným extraktom tých najdepresívnejších vlastností Meshuggah a Neurosis. Známy, čo ich videl naživo na festivale Euroblast 2010 musel skrátka odísť z miesta koncertu. Ani náhodou za tým nehľadajte zlý výkon kapely, skôr naopak. Nápor na psychiku, aký vyvoláva hudba END. je po koncertne stránke asi ťažko znesiteľný. Za seba to povedať nemôžem, ešte som ich naživo nevidel. Ale v praxi sa efekt tvorby END. dá vyjadriť dole uvedenou jednoduchou rovnicou:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zoberme to teraz z druhej strany. Výkony jednotlivcov, najmä však strojovo presného bubeníka a speváka sú vo svojom vlastnom ranku výborné. Spevák terorizuje vaše uši neprestávajúcim revom, ktorým napína k prasknutiu už beztak nervy drásajúci tlak vytváraný zvyškom kapely. Obidvaja gitaristi trpia pravdepodobne úchylnou fixáciou na rôzne disharmonické kakofónie,. Vyžívajú sa v rôznych akordických dozvukoch ale aj rytmicky nepravidelných figúrach, ktoré však nie sú samoúčelné či samoúčelne komplikované. No a na záver rytmická sekcia – šľapajuci bubeník ktorý vie svoj nástroj poriadne vytrestať a zároveň zvoľniť v momente, keď to dynamika skladby vyžaduje a basgitarista, ktorého nástroj hrá prevažne jednoduché, ale zato účelné groovy. Samotná basa je vo výslednom mixe vítane vytiahnutá dopredu a až záhrobne nazvučená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi dobre si pamätám moje prvé pocity po vzhliadnutí klipu k skladbe „The Decline and The Fall“. Nechutná (v dobrom slova zmysle) manifestácia všetkých predností kapely, ktorá vás nehodlá hladiť na duchu, ale skôr prebúdza k životu všetku čiernotu, ktorú vo vnútri máte a úspešne skrývate. Akoby nastavené zrkadlo vlastnej pokrivenosti, skrývanej cez úsmev patentovaný od Dalea Carnegieho. Nepríjemné pripomenutie, že všetka naša snaha sa aj tak v prach obrátí. Hneď som zabudol na osvedčený bolehlav „Chaosphere“ či kolosálnu úchylnosť „Catch 33“ (oboje od Meshuggah). END. predviedli úplne iný level. To čo im chýba na technickej precíznosti Meshuggah, úspešne vyvažujú totálne zdrvujúcou a ubíjajúcou atmosférou. Akoby ste si pustili „Through Silver In Blood“ od Neurosis na amfetamínoch.

Áno, metalu neznalý poslucháč si môže povedať „ale podobné pocity vo mne vyvolávajú všetky metalové kapely“ alebo „zo všetkých ma bolí hlava“. No potom si radšej bez urážky pustite „Beautiful Day“ od U2 a kapelám ako END. sa vyhnite skôr než ony vyhnijú Vás :D

No a ešte jedna metafora na záver. Pre čitateľov Douglasa Adamsa. Pamätáte si Vír úplnej perspektívy? Pre neznalých: je to miestnosť, v ktorej dotyčnému nešťastníkovi ukázali celý vesmír v jeho úplnej veľkosti a nekonečnosti , vrátane mikroskopickej bodky s nápisom „tu ste vy“. Dotyčný chudák, konfrontovaný s holou realitou vlastnej bezvýznamnosti, to nevydržal, zošalel a zomrel. To je hudba Eryn Non Dae.

PS: Ok, jediný kto prežil vír úplnej perspektívy bol president Zaphod Beeblebrox, ktorého pred smrťou zachránilo vlastné presvedčenie, že je najdôležitejšia osoba vo vesmíre.

Martin Javorek

Martin Javorek

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  19x

o hudbe a mozno aj o inych veciach... Zoznam autorových rubrík:  hudobne recenzieRetro RecenzieFilmove TipyReporty z koncertovKnihyhudobne tipy

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu