Filmové Tipy: SPLIT (2017)

Autor: Martin Javorek | 4.2.2017 o 20:49 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  319x

Uff...Žeby nám M. Night Shylaman...Shyalamal...krucinál...Shyalaman (zase zle) po dlhej dobe úpadku jeho snímkov konečne naservíroval kvalitu? A nenatočil len kvalitný, ale dokonca dych berúci film? Je čas veriť na zázraky...

...pretože Split je comeback ako hrom, ktorý by dokázal strihnúť asi už len Rocky Balboa, a aj ten je ešte k tomu fiktívna postava. Je až ak neuvereniu, ako sa z niečoho, čo sa na začiatku tvári ako naivne priblblý tínedžerský thriller o únose troch študentiek evidentným magorom, postupne vykľuje absolútny masaker, presahujúci rámec onej žánrovej škatuľky. Nie je to vďaka scenáru, či výbornej réžií...houby...celý film stojí a padá na strhujúcom výkone Jamesa McAvoya. Ako herec bol vždy dobrý a presvedčil som sa o tom už desať rokov dozadu v „Poslednom Škótskom Královi“. Ale čo sa deje tu, to nemá obdoby. Jeho na 23 osobností rozkúskovaný psychomaniak doslova metamorfuje pred Vašimi očami a to, čo sa spočiatku zdá byť uletené, je nakoniec mrazivo autentické. Shyamalan by mu za toto mal dať vytesať sochu a pokiaľ mu filmová akadémia  nedá Oscara za hlavnú, vedľajšiu mužskú a rovno aj ženskú úlohu, môže zvážiť zmysluplnosť vlastnej existencie (ale ako už dlhšie vieme, filmová akadémia robí často rozhodnutia, ktoré idú mimo chápanie diváckej verejnosti – Al Pacino by o tom vedel rozprávať).  Nechávam sa uniesť superlatívami, ale tak píšem to po čerstvom príchode z kina, zimomriavky sú ešte stále veľmi prítomné a adrenalín je až po strop. Paradoxne bola rola najprv ponúknutá Joaquimovi Phoenixovi, ale som viac než rád že to skončilo u McAvoya. Úplne dokonale sa vžil so všetkými osobnostnými stránkami hlavného antihrdinu-záporaka-chudáka-infanta-monštra a mimo iné aj jednej mierne neurotickej, ale inač vcelku milej paní. A...zabudol som, prechodný pobyt tam má nahlásený ešte jeden mierne obsesívný chlapík. Nejde tu a nejaké na rýchlo načmárané skice postáv, každá z nich je v podaní McAvoya odlíšiteľná a zmenou mimiky, gest, či tónu hlasu ich počas jedného záberu vie vystriedať tak prirodzene, ako chameleón mení farby. Kus roboty od pána herca, ktorý svojím výkonom dáva zabudnúť na miestami nelogické správanie vedľajších postáv. Povedzme si to úprimne, ak máte takto dokonale spracovanú ústrednú postavu, môžete si dovoliť čokoľvek. 

Film až hrozivo a pravdepodobne dosť do extrému ukazuje moc mysle nad hmotou a otvára v tématike nezainteresovanému divákovi svet ľudí, o ktorých niekedy nevieme, čo si myslieť. Servíruje na začiatok obstojné množstvo informácií o poruche DID (Dissociative Identity Disorder) a aj keď sú vo filme fakty o tejto chorobe pravdepodobne zahnané do krajností pre väčšiu intenzitu zážitku, otvára to celý rad otázok. Aká ja skutočná moc myšlienok? Je to čo odložíme alebo potlačíme niekde v kútiku mysle schopné samostatného života? A kedy a ako sa to prejaví? Existuje xy teorií o tom, ako sme či nie sme to čo si myslíme že sme. Existuje xy prípadov kedy sa pacienti v terminálnom štádiu rakoviny vyliečili len vierou či zmenou myšlienok. Niečo na tom bude, i keď žiaden expert nie som a ktokoľvek, kto má o tomto väčší záber informácií mi to môže buď vyvrátiť, alebo potvrdiť. Ale príklady, s akými film narába, nie sú ďaleko od reality. A realita je pre každého subjektívna, a pre týchto ľudí duplom. A niekedy bohužiaľ aj triplom. V jednom tele môžu byť dve osobnosti, jedna identita má napr. špecifickú alergiu, druhá nie. A ďalšia otázka ktorú film kladie : sú títo ľudia naozaj chorí, alebo odomkli dvere k zvýšeniu ľudského potenciálu?

Samozrejme, od Shyamalana sme nemohli čakať nič iné, ako stopercentnú ukážku všetkého negatívneho, čo myseľ s človekom stvára. Film poskytuje viacero zvrátených momentov, poukazujúcich na odvrátenú stránku ľudí a to nielen u hlavnej postavy (pardón...postáv).  Vyberá na povrch len ťažko stráviteľné svinstvá, ktorých sa ľudia jeden voči druhému dopúšťajú a od ktorých radšej odvraciame zrak. Vystavené vo všetkej svojej úchylnosti, odpudivosti a nechutnosti.  

Nebudem písať už viac, zbytočnej by som spoileroval, i keď SPLIT je v kine už nejakých pár dní a niektorí z Vás ho teda určite videli. Tí, ktorí ste doteraz nemali tu možnosť a radi si po dlhej dobe konečne pozriete kvalitný horor/thriller, neváhajte. A ak ste nad Shyamalanom po sérií katastrofálnych filmových prepadákov a kvalitatívnych brakov zlomili palicu, teraz je čas to prehodnotiť a dať tomuto svojráznemu Indovi druhú šancu.  Po doteraz (?) neprekonanom Šiestom zmysle nám konečne naservíroval film, ktorý má šancu stať sa klasikou a zapísať sa do zlatého fondu Hororu, podobne ako Shyamalanova prvotina. Či sa tak stane, a SPLIT sa pripojí ku klasikám ako Vec, Shining či Omen, ukáže čas. Ja to mám viac menej rozhodnuté, i keď v danom momente neviem povedať, či by som si film chcel ihneď pozrieť znova. Išlo o ťažkú psychologickú nálož, ktorá sa v človeku musí utriasť. Ale kvalitný je bez pochyby + McAvoy je diabol!!!

90 %

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska: Niekedy to vyzerá, akoby sme v jednej krajine žili v dvoch rôznych svetoch

Prezident vyzýva mladých, aby slušne povedali svoj názor.


Už ste čítali?