Retro Recenzie: VOIVOD - Negatron (1995)

Autor: Martin Javorek | 1.3.2017 o 9:15 | Karma článku: 1,99 | Prečítané:  202x

Osobití, inšpiratívni, nedostižní, nenapodobiteľní – zopár prívlastkov na úvod, ktorými sa Voivod môžu pýšiť dodnes. „Metaloví“ veteráni, ktorým je táto škatuľka až priveľmi tesná.

Už od svojho vzniku, ale najmä prielomového záseku „Killing Technology“ (1987) posúvali hranice tvrdej muziky ďalej, nahromadili do nej kus pink floydovskej psychadelie, k čomu prispel hlavne geniálny um gitaristu Denisa „Piggyho“ D´Amoura. Voivod ako chameleón menili svoj výraz každým ďalším albumom, čím v podstate držali kvalitatívny náskok pred následovníkmi či inými kolegami na svetelné roky. Úspešne šermovať zbraňami King Crimson, Rush či spomínaných Pink Floyd na metalovom poli a víťaziť chce konskú dávku talentu, a o ten u Piggyho nikdy nebola núdza. O to viac zamrzí jeho predčasný skon, o ktorý sa postarala sviňa rakovina. Ako zázrakom sa z tejto smrteľnej rany Voivod spamätali a vrátili sa na scénu s novým gitaristom Danielom „Chewym“ Morgrainom a výborným albumom „Target Earth“ (2013). Pre skalného fanúšika sú títo Kanaďania alfou a omegou, avšak pre širšie spektrum zostávajú aj v rámci metalu nedocenenou a menej známou záležitosťou. Pri vyslovení slova „Voivod“ sa v menej prípadoch stretnem s uznanlivým pokývaním hlavy, avšak vo viacerých s odpoveďou „to čo je?“, či s kompletným nepochopením tejto bandy, až na moje obľúbené „To je nejaká česká kapela?“ či facky hodné „jáááj, to je tá rocková kapela čo založil Jason Newsted po odchode z Metallicy“....eeergh....držte mně!!!!

Jasné, nie ste povinní Voivod poznať. Koniec koncov aj ja som sa k nim dostal pomerne neskoro. Ale prečo si nerozšíriť obzory? Klenotov totiž majú títo machri z Quebecu na svojom konte habadej. Či už je to takmer vesmírne psychadelický techno-thrashový  trojlístok Killing Technology, Dimension Hatross a Nothingface, emotívný Angel Rat, non plus ultra progrockový, medze posúvajúci The Outer Limits a nakoniec klaustrofobické duo Negatron a Phobos. Na recenziu som si Negatron vybral čisto z osobného hľadiska – išlo o moje prvé stretnutie s tvorbou Voivod. Ok...druhé, ale keďže mi rovnomenný album s Jasonom Newstedom na base moc neučaroval, bol šok z Negatronu o to intenzívnejší. V rokoch 1993 až 1995 si totiž Voivod prešli dovtedy najdrastickejšou personálnou zmenou. Porúčal sa pôvodný frontman Denis „Snake“ Belanger a pred ním kapelu opustil ešte originálny basák Blackie. Piggy spolu s bubeníkom Michaelom Langevinom, prezývaným „Away“ zabili dve muchy jednou ranou a náhradu našli v mladom spievajúcom basákovi Ericovi Forrestovi. Na to, že od Voivod sa má očakávať neočakávané, si ich fanúšikovia už v tom čase zvykli, avšak deň vydania albumu Negatron bol nimi očakávaný minimálne s takou zvedavosťou, ako boli fanúšikmi Slayer či Iron Maiden očakávané „Diviné Intervention“ či „The X-Factor“. Došlo k zásadnej zmene zostavy, kapela všetko ešte zahustila správami o zaručene najtvrdšom albume od „Killing Technology“. Toto tak trochu nebola pravda, Negatron nie je zaručene najtvrdší album od KT...Negatron je zaručene NAJTVRDŠÍ album od Voivod!!! Bodka.

Neviem odhadnuť mieru, akou boli v danej dobe fanúšikovia Voivod ohromení zmenou tváre ich obľúbenej kapely, predsa len som Voivod objavil zhruba o nejakú tú dekádu neskôr, avšak v porovnaní s viac rockovými Angel Rat a The Outer Limits pôsobí Negatron ako z reťaze utrhnutý nasratý mladší brat, ktorého rodičia nezvládajú a boli by dokonca radšej, keby im ho sociálka už konečne zobrala. Znaky Voivod sú po počiatočnej studenej sprche rozoznateľné, ale brutalita, akou ich kapela servíruje, nemala dovtedy a ešte ani teraz nemá v ich diskografií obdobu. Pre Voivod charakteristický punkovo umrčaný prejav Snakea tu pre zhrozenie fanúšikov vystriedal neľudský expresívny rev Erica Forresta. Drastická zmena, na ktorú časť fanúšikov Voivod dodnes hľadí skrz prsty. Tým, čo to rozdýchali, sa však kapela odvďačila sebe prispôsobenou víziou toho, ako má vyzerať extrémna metalová hudba. Avizovaný krok späť sa teda nakoniec stal krokom vpred, keďže Voivod zase raz ukázali že sa nedá dopredu odhadnúť, s čím na fanúšika vyrukujú. A takýto výplach vtedy nikto ani len vo sne nečakal.

Úvodná „Insect“ sa valí dopredu pomocou brutálneho disharmonického groovu a už od prvých sekúnd je jasné, že od progresívne rozlietaného albumu „The Outer Limits“ nezostalo absolútne nič na svojom mieste. Paľba, ktorej intenzita by sa dala krájať, salva Awayových kopákov v refréne podporená mizantropickým revom pána Forresta. Aj skrz všetku tú agresiu sa postupne, ale o to zreteľnejšie vynárajú znaky starých dobrých Voivod, ktorých nositeľmi je najmä neuchopiteľná Piggyho hra v kombinácií s prácou bubeníka Awaya. A v takomto duchu to do nás Voivod sypú takmer po celú dĺžku nahrávky, prichádzajú totiž natlakované pecky „Project X“ či moja obľúbená „Nanoman“ s takmer rockovým refrénom a paradoxne aj trochu veselšou riffovou progresiou, než Piggy bežne zvykol prezentovať. „Reality?“ o nič nepoľavuje z nastoleného tempa a prvé zmiernenie prichádza s úvodom titulnej skladby „Negatron“. Aj to len na chvíľu. Prvýkrát tu vyznie osamotene Forrestova dunivá a prierazná basgitara, Piggy svoju gitaru preháňa spätnými vazbami, ktoré strieda brutálny riff a o chvíľu je všetko pri starom – rozbehnú sa Awayové kopáky, Piggy si strihne klasické psycho sólo a Voivod mlátia naše sluchovody rovnako ako od začiatku. Nasledujú rúbanice „Planet Hell“ či spočiatku thrashmetalovo čistejšia „Meteor“. V psychedelickej medzihre v „Planet Hell“ sa zimomriavky navodzujúca Piggyho hra strieda s disharmonickými výpadmi a v refréne „Meteor“ sa Eric dostane najbližšie k výrazu pôvodného speváka Snakea. Obidve skladby sú samozrejme fantastické a nijak nešetria poslucháča. Prichádza druhé spomalenie v „Cosmic Conspiracy“ s trochu civilnejším Ericovým prejavom, Piggyho gitara poletuje v akejsi dozvukovej komore ponad masívnym spodkom tvoreným drtivou basou a jednoduchým, zato efektným bicím groovom. Po pol tretej minúte sú enormne nasratí Voivod ale späť, Piggy totiž vytiahne nehorázny riff, príjde na klasicky uletené sólo, pôsobiace skôr ako zmes náhodných pazvukov. Vrchol na beztak bezchybnom albume. Skôr v strednom tempe sa nesúca „Bio-TV“ nadhodí postupy známe z albumov ako „Dimension Hatross“ či „Nothingface“, avšak uspôsobené súčasnej tvári kapely a zvukovo a kompozične plne prítomné v 90tých rokoch. „Drift“ je ďalšia kanonáda, aj keď prekvapivo začína akusticky. Opätovne ide o podarenú exhibíciu Piggyho riffov a osobitých gitarových postupov, zasluhujúcich samostatný rozbor. Album končí industriálnym infernom „D.N.A (Don´t know anything)“, čo v kontraste so zvyškom pôsobí ako osviežujúca zmena a zase raz ukazuje, že Voivod sa neštítia ničoho.

„Negatron“ je metalová bomba, ktorou sa Voivod dokázali bez problémov pozrieť do očí vtedy nastupujúcej novej metalovej generácií (Pantera a spol...) bez toho, aby stratili vlastný ksicht. Od plného kotla ma delí len fakt, že nasledujúci a žiaľ posledný album s Ericom Forrestom, „Phobos“ bol ešte o trochu lepší. Ale o tom nabudúce.

95%

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti ani základné úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie. Jedno z dievčat vypovedalo, že si policajnú kontrolu ani nevšimlo.


Už ste čítali?