reklama

BODY COUNT - Bloodlust (2017)

Ice – T je fakt jeden z mála raperov, ktorých tvorba nielenže nie je o tom koľkými zlatými reťazami je obvešaný, akú má dobrú káru a koľko babeniek vyt#$kal, ale má aj výpovednú hodnotu a reflektuje sociálne problemy v USA.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Možno to bude tým, že tento dnes takmer 60 ročný veterán rapu a hip hopu stál na samom počiatku zrodu tohto žánru v 80tých rokoch minulého storočia a na rozdiel od väčšiny svojich kolegov nemá v hudobnom vkuse predsudky či klapky na očiach. Stručne povedané, Ice–T má rád metal. A to riadne. Aj preto si založil začiatkom 90tých rokov kapelu Body Count a či už ho k tomu povzbudil úspech kolaborácie Anthrax/Public Enemy je vedľajšie. Sám si v 93om strihol spoluprácu so Slayer v rámci príspevku do biblie crossoveru – kultovému soundtracku k brakovej béčkovej hovadine Judgment Night. A aby toho nebolo málo, strihol si hosťovačku aj u samotných Motorhead na výbornom albume Bastards, tiež v roku 1993. Aj dnes s hudbou Body Count prevažne úspešne rúca predsudky metlákov voči rapu a raperov voči metalu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roku 2014 sa Body Count vrátili s dovtedy najtvrdším albumom „Manslaughter“, inštrumentálne zakotveným v metalovej prítomnosti a tohto roku sa nám do rúk dostáva ešte brutálnejší „Bloodlust“. Už podľa názvu je jasné, že po textovej stránke do nás novinka veľa optimizmu nenaleje. Ice–T tu dosť drsnou rétorikou odzrkadľuje pokrivenosť ľudského charakteru, prehlbujúce sa priepasti medzi sociálnymi vrstvami, žabomyšie vojny černošských pouličných gangov či stále prítomný rasizmus v USA ...a dosť často triafa klinec po hlavičke. Beztak ostré texty zdôrazňuje rôznými „fuck“ a „motherfucker“ barličkami, avšak sám sa divím, že mi to vôbec nevadí. V jeho podaní totiž aj nadávky znejú prirodzene a nie strojene či silene chlapácky. Tú nasratosť zo všetkých problémov, s ktorými sa americká spoločnosť potýka a ktoré sú zametané pod koberec na dennej báze mu skrátka žeriem a 100 % verím. Je to totiž presne v opačnom protipóle s trápnymi macho pózami istého Maxa Cavaleru (ex-Sepultura, Soulfly), ktorý si ako hosť zareval v skladbe „All Love is Lost“. Medzi ďalšími hosťami sa objaví aj Dave Mustaine (Megadeth), ktorý na začiatku úvodnej skladby „Civil War“ za sprievodu pouličných sirén ohlasí vypuknutie občianskej vojny v USA, vyhlási stanné právo a ku koncu si do thrashmetalového tempa strihne ešte gitarové sólo. Mimochodom, hádajte koho berú Megadeth ako predskokana na turné? Správne, Body Count. Mustaine a Ice-T sú dlhoroční kámoši a aj ich politické názory sú prevažne totožné. Ťaživo na poslucháča dopadne smutné posolstvo singlu „No Lives Matter“ o nemožnosti chudobných brániť sa, vymôcť svoje právo a hlbokých koreňoch rasizmu v Amerike. „Ski Mask Way“ vypovedá o vykrádačoch domov z pohľadu samotného kriminálnika ale aj o blbosti samotných obetí. Keď v dnešnej dobe niekto vyvesí svoj majland na oči hocikomu na facebooku, instagrame a iných sociálnych sieťach, nech sa nakoniec nediví že k nemu príde neželaná návšteva a bohužiaľ to často nekončí len pri krádeži. „This Is Why We Ride“ vykresľuje realitu tvrdého života v štvrtiach, alebo ghettách, kde vás aj obyčajná prechádzka môže priviesť do hrobu, kde je ťažké zachovať si charakter a nevykročiť po zlých chodníčkoch. Venovaná je každému, kto niekedy prišiel o blízku osobu kvôli pouličnému násiliu. Pohostinsky si zareval aj Randy Blythe (Lamb Of God) v rychlej vypaľovačke „Walk With Me“, kde najmä riffy v slohe nejednému metlákovi pripomenú samotných Testament. Príjde aj na klepačkový náklad podporený hlbokým Randyho growlingom a človek až ostáva prekvapený z toho, ako jeho prejav perfektne pasuje k odviazanému pi@ungu Icea–T. Rovnako prekvapí aj prerábka Slayerovských klasík „Raining Blood/Postmortem“ v nadupanom modernom kabáte a aj keď je trochu divné počuť interpretáciu spevu Toma Arayu v podaní rapera, nakoniec je výsledok prevažne pozitívny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Všetci naokolo sa tu vzrušujú nad policajnou brutalitou, ako by išlo o nejakú zasranú novinku, Dajte pokoj ku@#a, ja o tomto svinstve hovorím už cez dvadsať rokov a teraz (policajti) niekoho od@#bú len kvôli tomu, ako je oblečený?!?! To myslíte ku#$a vážne?!?!“

(Z textu skladby „Black Hoodie“)

Po hudobnej stránke Body Count drtia z reťaze utrhnutý hardcore rezaný thrashmetalom a parta okolo gitaristu a druhého zakladajúceho člena Ernieho C, ďalšieho skoro šesťdesiatnika, si od predchodcu „Manslaughter“ ešte viac vypilovala nepriestrelný a sympatický songwriting plný lahodných sekaných riffov. Nezabúdajú však aj na dynamiku skladieb a v prípustnej miere vedia pracovať aj s melódiami („Why We Ride“ či „No Lives Matter). Celý koktejl ešte viac umocňuje DJ Sean E. Sean rôznymi samplami výstrelov, sirén a nie práve veselých správ, ktoré denne servírujú média. Obraz drsnej štvrte je tým dokonaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhrniem to tak, že „Bloodlust“ je vo všetkej svojej nasratosti veľmi sympatickým materiálom, ktorý vkusne zlučuje dva hudobné svety a ak dostanem možnosť, rád si Icea-T a jeho bandu pozriem naživo. Z nahrávky im to šľape neuveriteľne.

75 %

Martin Javorek

Martin Javorek

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  19x

o hudbe a mozno aj o inych veciach... Zoznam autorových rubrík:  hudobne recenzieRetro RecenzieFilmove TipyReporty z koncertovKnihyhudobne tipy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu