reklama

MASSIVE ATTACK - Mezzanine (1998)

O Mezzaninne sa zvykne hovoriť ako o vrcholnom diele trip-hopovej vlny, v niektorých prípadoch aj ako o albume, ktorým Massive Attack takmer vlastnoručne a nezmazateľne hodili tento žáner na hudobnú mapu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Jasne, netreba zabúdať na Portishead či Morcheebu a do trip hopovej vlny býva často priraďovaná aj večná experimentátorka Bjork ( i keď tu by som to bral s prižmúrením všetkých otvorov na tele, Bjork je dosť neuchopiteľná, ale najmä, skvelá). Je to však album „Mezzaninne“ od MA, čo spôsobil boom masového, alebo v ich prípade skôr „masívneho“ záujmu o trip-hop a to zaslúžene. Anglické duo tu nabúchalo pohlcujúci a návykový materiál, ktorý každým ďalším vypočutím postupne, ale o to zaručenejšie nahlodáva vaše sluchofóny a inšpiroval nejedného hudobníka naprieč celým hudobným spektrom, či už to boli holandskí The Gathering, ktorých MA zjavne ovplyvnili pri tvorbe výborného albumu „Souvenirs“, či dokonca brazílska metalová stálica Sepultura (prekvapivo vďaka nim som sa dostal k Massive Attack – aj „metaláci“ majú rozhľad).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mezzanine bol oproti svojím predchodcom Protection a Blue Lines o poznanie ťaživejší album, ktorým MA do veľkej miery rezignovali na pohodový jazzový feeling a vytiahli do popredia svoje dovtedy len v pozadí driemajúce temnejšie aspekty. Navrstvený hudobný obsah je plný hlboko pod kožu sa zarezávajúcich ambientných zvukov a v mnohých prípadoch umne mixuje elektroniku so skreslenými gitarami. Ako každý album MA, je aj tento plný fantastických výkonov od hosťujúcich vokalistov, ktorí v kontraste s takmer rapovo recitačným prejavom ústrednej dvojice Robert Del Naja a Grant Marshall dodávajú nahrávke ešte väčšiu rozmanitosť. MA sa za celú svoju kariéru nikdy nerozhodli niekoho angažovať na post stáleho vokalistu, čím získali akúsi slobodu výberu a možnosť zakaždým odprezentovať svoju tvár na iný spôsob. Už len samotný úvod albumu je kultový v podobe hitu „Angel“, ktorý mám nezmazateľne vpísaný do mozgu zo zúfalo nasratým pohľadom cigána Mikeyho (Brad Pitt) na horiací karavan jeho matky v gangsterke Snatch. Prierazné basové sample s naokolo lietajúcimi ambientnými kulisami dosahujú zimomriavkového štádia nástupom tenoru Horace Andyho, jamajského reaggea speváka a pravidelného hosťa na albumoch MA od debutu „Blue Lines“. V momente ako „Angel“ doslova vybuchne nástupom gitár je ponor do skladby čoraz nevyhnutnejší. Nahlodáva si Vás, pohráva sa s pomaly plynúcim minimalistickým obsahom podporeným niekoľkými vzájomne sa prekrývajúcimi vrstvami elektroniky. Hypnotický účinok albumu pokračuje s „Rising Son“, kde ústredna dvojica rapuje do nepokojného basového tepu, podporeného rôznymi gitarovými a ambientnými dozvukmi. Funkciu dokonalej trip hopovej uspávanky (v najlepšom slova zmysle) na jednotku spĺňa klávesami začínajúca, nádherna „Tear Drop“. Emocionálna bomba ktorá sa akoby počas celej skladby len chystala explodovať, navodí stav totálnej pohody, k čomu mierou vrchovatou prispieva hodvábny hlas škótskej speváčky Elizabeth Fraserovej z Cocteau Twins. Tribálným úvodom za neuroticky dusnej atmosféry sa ďalej ponárame do hĺbok Mezzanine so skladbou „Inertia Creeps“ a je to vskutku „Out Of Body Experience“, ako v kvázi rapovanom texte naznačí Robert Del Naja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zavrieť oči nechať sa unášať, o tom je hudba Massive Attack a jemný hlas Horacea Andyho nás o tom znova presvedčí v „Exchange“. Fantastická „Dissolved Girl“ vyniesla na svetlo talent Sary Jay, do tej doby neznámej speváčky, ktorú objavil a dvojici Marshall/Del Naja odporučil manažér Marc Picken. Svojim charizmatickým vokálom Horace Andy opätovne boduje v halucinogénom opare „Man Next Door“, a titulná „Mezzanine“ je ukážkou špičkového zvukového inžinierstva, ktorým sa tu Massive Attack v rámci trip hopu takmer dotýkajú dokonalosti. V „Black Milk“ a „Group Four“ sa vracia hlas Elizabeth Fraserovej, ktorý by som dokázal počúvať furt. K hudbe týchto pánov totiž sadá úplne prirodzene a je to prototyp ideálnej hudby na vypnutie z uponáhľanej každodennej reality. Záver patrí čiastočnému repete v podobe inštrumentálne verzie už spomínanej „(Exchange)“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fantastická potemnelá atmosféra, vynikajúce spletité industriálne zvuky spojené s klasickými nástrojmi, ambientným pokojom a výkony hosťujúcich spevákov ďaleko nahor od priemeru, to je to čo robí Mezzanine bezchybným pokračovateľom bez tak výborného debutu „Blue Lines“ (1991) či melodickej dvojky „Protection“ (1994).

100 %

Martin Javorek

Martin Javorek

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  19x

o hudbe a mozno aj o inych veciach... Zoznam autorových rubrík:  hudobne recenzieRetro RecenzieFilmove TipyReporty z koncertovKnihyhudobne tipy

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu