SEPULTURA - Schizophrenia (1987)

Autor: Martin Javorek | 18.7.2017 o 9:00 | (upravené 18.7.2017 o 14:53) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  252x

Neuplynul ani rok od vydania neohrabaného debutu „Morbid Visions“ a Sepultura nakráčala znova do štúdia, tentoraz s výraznou posilou v podobe gitaristu Andreasa Kissera.

Je až neuveriteľné, že nahrávky „Morbid Vision“ a „Schizophrenia“ sú od seba vzdialené tak krátkym časovým úsekom, pretože pokrok, aký tu kapela predviedla bol takmer rozumu odporujúci. Áno, zopár múch sa síce našlo, napríklad prechody Igora Cavaleru boli nazvučené trochu hrncovitým spôsobom, Maxov hlas sa vznášal niekde v pekle dozvukovej komory, avšak gitary boli oproti debutu relatívne omnoho čistejšie a do hudby kapely sa zrazu začala vkrádať väčšia kompozičná vyzretosť a rozhľadenosť, ktorú so sebou doniesol Andreas Kisser. Jedna z prvých vecí, čo zložil, bola famózna inštrumentálka „Inquisition Symphony“ či krásne akustické intermezzo „The Abyss“, predznamenávajúce búrku „R.I.P. – Rest In Pain“. Pamätám, že keď som si prvýkrát doniesol domov pásku Schizophrenia, ktorú som si zadovážil v jednom vychytenom obchode pod Michalskou bránou, časť bookletu tvoril Maxov list Monte Connerovi, šéfovi Roadrunner Records. Max sa totiž po vydaní druhého albumu vydal na vlastnú päsť do Ameriky a v túžbe dotiahnuť kapelu na ďalší level obehol zopár hudobných vydavateľstiev. Najväčší dojem zrejme zanechal na Roadrunner Records, keďže nakoniec so Sepulturou uzavreli kontrakt na osem albumov. V tomto smere mal kvalitatívny posun, vlisovaný do drážiek druhého albumu, kardinálny vplyv na budúcnosť kapely.

Ťažké to mali chlapci v domovskej Brazílií. Nielenže ich pred vydaním „Schizophrenia“ nikdo poriadne nepoznal, majitelia klubov a promotéri sa ich dokonca báli booknuť, v čom zohralo veľa aj meno kapely (Sepultura je po portugalsky hrob). Na cestách za vystúpeniami po rozľahlej Brazílii často cestovali tými najbizarnejšími spôsobmi, niekedy aj načierno medzi vagónmi vlakov. Chvíľu trvalo, kým sa vypracovali na hrdý brazílsky export. Po vydaní druhého albumu im však najväčšia krajina juhoamerického kontinentu ležala pri nohách a nastal čas dobiť aj zvyšok sveta. O to sa postaral Max, ktorý do rôznych kútov sveta rozoslal kópie novinky, čo nakoniec prinieslo svoje ovocie.

Album samotný začína 30 sekundovým introm, ktoré nepríjemne vysokými tónmi miestami dá spomenúť na ten skvelý pocit, ktorý vyvolávajú napríklad nechty škrípajúce po tabuli. Ako predznamenanie nasledujúcich skoro 38 minút, nesúcich súhrnný názov podľa zákernej  a hnusnej psychickej choroby však plní svoj účel. Až na to,  že tento album je ešte hnusnejší. Hnilobný smrad sa šíri všade, produkcia, aj keď nie dokonalá, je však čitateľná a dobre v nej vynikajú všetky detaily skladieb. „From Past Comes The Storms“ je otvarák ako hrom. Igor Cavalera vo svojích sedemnástich spúšťa kopákové salvy, akoby bol druhý Lombardo, Kisser vytiahne niekoľko melodických vyhrávok a výborné sólo, Maxov rev so silným domovským prízvukom drtí všetko naokolo. Tu už to však nie je len o bezcieľnom besnení, ale aj o plynulom toku skladieb a zmysle pre detail. Pokračuje výborná „To The Wall“ a budúca koncertná klasika „Escape To The Void“, kde Kisser ako vo vyhrávkach, tak aj v gitarových sólach dodáva Sepulture toľko potrebnú rozmanitosť. Vrchol nahrávky však predstavuje spomenutá inštrumentálka „Inquisition Symphony“, rozbiehajúca sa náladovou akustickou gitarou, pokračujúca valivou stenou riffov a končiaca v uragánovom thrashmetalovom tempe. Pokrok kapely predstavujú aj ďalšie rýchle položky „Screams Behind The Shadows“ a „Septic Schizo“, záver patrí opäť už spomínanej Kisserovej španelke („The Abyss“), aby nám následne chlapci zaželali príjemný odpočinok v bolesti („R.I.P. - Rest In Pain“).

Schizophrenia je moment, ktorým sa Sepultura vzdialila,  resp. nechala celý brazílsky metalový underground ďaleko za sebou a vydala sa naproti vyšším métam. Ani nie o dva roky sa totiž kapela zaradí pod taktovou jedného z najvyťaženejších metalových producentov tej doby, Scotta Burnsa, medzi svetovú extra triedu.

85%

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.


Už ste čítali?