Konečne som si našiel čas na nového Blade Runnera...

Autor: Martin Javorek | 4.11.2017 o 23:00 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  387x

...no a názvom tohto článku/recenzie rovno opodstatňujem to, prečo ho píšem mesiac od uvedenia pokračovania jedného z mojich najobľúbenejších filmov do kín.

Ako nám veľa o dejovej linke príbehu nevyzradili trailery, tak aj ja som si uvalil informačné embargo, dokým si BR 2049 neodžijem na vlastnej koži, t.j. žiadna recka, žiadne info, žiaden náhľad na čsfd profil filmu, kde by som náhodou zbadal hodnotenia iných užívateľov a nechal sa tak nimi ovplyvniť. Vydržať to mesiac bola vcelku fuška ale vyplatilo sa. Nový Blade Runner je...a kľudne to poviem...fantastický!!

Takto sa robí pokračovanie kultového snímku, takto sa rozširuje univerzum prvého dielu (tvorcovia nových Star Wars vytiahnuť notesy a zapisovať si poznámky – červenou!!!), takto sa brnká na prvú signálnu fanúšikom klasiky bez toho, aby film kedykoľvek počas viac ako dva a polhodinovej stopáže skĺzol do lacnej atrapy svojho 35 rokov starého predchodcu. Všetko, čo robilo prvý snímok výnimočným, tu je zastúpene a atmosféricky tak zahustené, že je ťažké nenechať sa novým Blade Runnerom uhranúť už v prvých minútach. Otázka toho, čo nás robí ľuďmi, otázka morálneho dopadu hry človeka na boha, kedy diváka prenasleduje znepokojivá myšlienka, či naša civilizácia len tak náhodou nemieri jednosmerne k tomu, čoho svedkami sme na plátne.

Cit, s akým Denis Villeneuve pristúpil k novému Blade Runnerovi len podčiarkuje jednak výnimočný talent, ktorým si ma tento režisér získal už minulý rok s výborným snímkom The Arrival, či narko-drámou Sicario, ale aj obrovský rešpekt, aký prechováva k pôvodnému Blade Runnerovi. Vizuál je vyložene ohromujúci a opojný, fragmenty pôvodnej prekrásnej Vangelisovej hudby praskajú pod nánosom industriálnej špiny a gigantických motívom dvojice Hans Zimmer (ten je asi už všade) a Benjamin Wallfisch. Film je rovnako ako originál, monumentálny a komorný zároveň. Spája majstrovsky svet sci-fi a noirovej kriminálky a robí tak pomalým, rozťahaným tempom, vďaka ktorému má divák možnosť ponoriť sa čoraz hlbšie do bezútešného sveta, kde si najväčšie známky ľudskosti ponechali paradoxne tí, ktorí spoločnosťou za ľudí považovaní nie sú. Trochu odbočím, ale v momente ako vozidlo nového Blade Runnera K (Ryan Gosling) preletí nad bývalou pyramídou Tyrell Corp., zmocnili sa ma až nostalgické zimomriavky. Postavy sú veľmi dobre napísané, zamrzí možno len, že Dave Bautista (Sapper Morton) a Jared Leto (Niander Wallace) nedostali viac priestoru. Najmä Leto, ktorého nijak zvlášť nemusím, predovšetkým jeho kapela 30 Seconds From Mars je podľa mňa čistým výťahom toho najhoršieho, čo rocková hudba môže v súčasnosti ponúknuť a jeho posledný výkon v Suicide Squad patril do kategórie zabudnutia hodných. Ale tu v tých svojich zopár minútach na plátne predstavuje hlavného „záporáka“ Niandera Wallacea jednak ako rojka, túžiaceho po vlastnej nezmazateľnej stope v histórií a evolúcií ľudského druhu, ale na strane druhej ako vysoko inteligentného a chladnokrvne logického netvora bez kúsky súcitu či zmilovania. K replikantom, ktorých vyrába, cíti akýsi zvrátený rodičovský cit, ale nikdy nezabúda na fakt, že ide len o produkt a on je vrchný dodávateľ moderných otrokov. Výborná postava, ktorá by si zaslúžila spin-off.

Čo nás robí ľuďmi a kde sú v technologickom napredovaní morálne a etické hranice? Túto otázku si pokladal pôvodný Blade Runner doslova vizionársky a téma to zostáva relevantne aj dnes, asi viac než kedykoľvek predtým. Ak ste druhý diel už videli, myslím že ako fanúšikovia jednotky ste nemohli odísť sklamaní. Z akéhokoľvek uhla pohľadu sa na to pozerám, BR 2049 je film roka a najlepší možný sequel, aký sme dostali od čias Temného Rytiera, druhého Terminátora, dokonca aj druhého Krstného Otca. Na druhú stranu, pokiaľ Vás pôvodný BR neoslovil, pokračovanie to najskôr tiež nezvráti. Tieto dva filmy mi v mnohom pripomínajú hudbu mojich obľúbencov Neurosis – najprv ukrutný WTF moment v zmysle „toto niekoho baví?“ a opakované šance buď začnú odkrývať neobyčajnú hĺbku a návykovosť, alebo Vás len utvrdia v tom, aby ste dali od veci ruky preč. Za mňa musím povedať, že som neskutočne rád, že som skončil v prvej skupine a že mi Denis Villeneuve dal tu možnosť zažiť svet Blade Runnera priamo v kine.

Takže ak máte ako fanúšik originálu, ale aj ako obyčajný filmový nadšenec stále dilemu, či film vzhliadnuť, učiňte tak, kým je ešte tých pár dní v kine. Vyprázdnite myseľ, alebo ten pomyselný plný pohár a nechajte BR 2049, aby ho postupne zaplnil a zahral Vám na náladové varhany (čitatelia knižnej predlohy, viete o čom hovorím). Stojí to za to.

100 %

 

 

PS: Vďaka bohu, že sa réžie nechytil Ridley Scott, ktorý film naštastie len produkoval, ďalšie zprasenie klasiky by som už asi neprežil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Udalosti, ktoré sa odohrali pred 73 rokmi, symbolizujú absurdnosť vojny.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?