MARTYR - Feeding The Abscess (2006)

Autor: Martin Javorek | 19.4.2018 o 14:40 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  215x

BLAME CANADA!!! BLAME CANADA!!! Začo viniť Kanadu? Akurát tak môžeme byť radi že krajina javorových listov exportuje do sveta kopec dobrej muziky.

Je to už dvanásť rokov čo vyšiel tretí a posledný album MARTYR (nemýliť si so shitom, ktorý vydal akýsi Paul Speckmann spolu s členmi Krabathor), zberby okolo nadmieru hudobne nadaného súrodeneckého dua, Daniela a Francoisa Morgrainových.  Prvý z nich krátko po vydaní masakrálnej nálože technického deathu, akým bola nahrávka „Feeding The Abscess“, odišiel na menšiu výpomoc ku známejším krajanom Voivod. Z menšej výpomoci sa stal nakoniec permanentný angažmán, keďže takmer nesplniteľnú úlohu nahradiť zosnulého gitarového mága Denisa D´Amoura splnil virtuóz Daniel Morgrain na jednotku. Čo je pravdepodobne dôvod prečo sú Voivod dnes stále adekvátni a Martyr už dekádu hibernujú. Vzhľadom na nesporné kvality Martyr je to tak trochu škoda.

Ani neviem od ktorého konca začať rozoberať tak dokonalú nahrávku, akou je „Feeding The Abscess“. Všetko je tu skrátka fantastické a keby som sa v tom fakt chcel silou mocou vŕtať, jediný neduh by bol akurát tak v speváckom prejave Daniela Morgraina. Pripomína totiž skôr slabší hardcoreový rev než klasickú smrtiacu jeleniu ruju, ktorú tak či onak obstaráva jeho brat Francois. Avšak v konečnom dôsledku je Danielov cvokál ďalšou časťou skladačky, ktorej výsledok je svojbytné a nadmieru originálne prog deathové teleso. Obidvaja bratia pri speve ešte aj zvládajú obsluhovať svoje nástroje na jednotku a chŕliť jednu technickú finesu za druhou – chirurgicky a až neľudsky presne. Stačí si pozrieť záznam „Havoc In Quebec City“ aby ste sa presvedčili, že táto štvorica vskutku talentovaných a vyhraných muzikantov štúdiovo nijak „neodrbáva“ a to čo prezentujú na nahrávke, dávajú s prehľadom aj naživo. Jazzové výpady, šialená kadencia nôt a prelety nad hmatníkom, ktoré by 99% gitaristickej obce dolámali prsty úplne na kašu. Počuteľné sú vplyvy Death, Atheist, Gorguts (s ktorými Daniel nahral výborný album "From Wisdom To Hate") či Cynic. Bubľajúca basa Francoisa Morgraina pripomenie Seana Maloneho či Stevea DiGiorgia. Avšak jedno meno pri počúvaní vyčnieva – Voivod. Neviem či si tu asociáciu spájam vedome, vzhľadom na to, že Martyr a Voivod sú krajania z francúzsky hovoriacej časti Kanady, alebo to má na svedomí fakt, že Daniel robil svoje prvé gitarové kroky za sprievodu nahrávok ako „Killing Technology“, „Dimension Hatross“ a „Nothingface“, aby nakoniec sám skončil vo Voivod na poste svojho zosnulého vzoru. Toto všetko je na nahrávke počuť. Takto by zneli Voivod, keby sa rozhodli hrať technický death metal. Tona disharmónií a psychadelických postupov, ale aj, ako sa vyjadril známy, tzv. „mozgojebov“. Klasický štvorštvrťák sa tu tak často nevyskytuje ale keď po ňom už Martyr siahnú, ako napr. v prípade výbornej „Lost In Sanity“, výsledok znie fantasticky a vôbec nie prostoducho. „Perpetual Healing (Infinite Pain)“ je skôr matematickou rovnicou než riffovou paľbou, a ten magor Daniel je do toho všetkého ešte schopný obsluhovať aj mikrofón. Nečakajte však chladnosť Meshuggah, Martyr pulzujú, dýchajú a monotónnosť tu ani na sekundu nehrozí. Jazzový stred skladby za podpory parádného gitarového sóla ukazuje aj hráčsku flexibilitu bubeníka Patricea Hamelina.

Ono je tu vážne škoda rozoberať tento skvost skladbu po skladbe. Každá je fantastická, či už je hitová „Feast Of Vermin“, brutálna „Havoc“, technicky šialena „Nameless, Faceless, Neverborn“, kde trenie medzi prstami a hmatníkom pravdepodobne spustilo v štúdiu požiarny poplach a rýchla, avšak na melodiku a čitateľnosť nezabúdajúca „Silent Science“. Všetko je na správnom mieste a štvorskladba „Dead Horizon I-IV“, kde sa umne stretáva death metal s prvkami fusion len cementuje pretrvávajúci dojem z toho, že počúvam nahrávku patriacu do výstavnej skrine nielen death metalu, ale metalu samotného. No a skoro by som zabudol spomenúť parádny cover od Voivod – ide o skladbu „Brainscan“ z albumu „Dimension Hatross“. Aj keď túto klasiku Martyr moc nemenili (najskôr z úcty k legende), nakoniec ide o vydarenú poklonu inovátorom. Poklonu, ktorej sa zúčastnil sám basák Voivod, Blacky. A keď už je reč o inovátoroch, tento termín sa nebojím použiť ani v súvislosti s Martyr – takto progresívne a svojrázne prevedený smrtiaci kov som nepočul nikdy predtým...a ani potom.

Na záver len dodám, že tu sa skrátka nič iné ako 100% dať nedá.

BLAME CANADA!!!!!

100%

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kocian: Funkcionári mi dávali odporúčania, kto má hrať. Mali však smolu

Žilinská cesta je normálna, tvrdí Kocian.

Stĺpček Petra Fukatscha

Kozák im odkázal, skúste to isté vo Vigu alebo v Miláne

Mal tri možnosti – nič nevidí, vyhodí hráčov alebo odíde.


Už ste čítali?