O čom je hudba Neurosis si môžete prečítať v mojom článku z pred troch rokov, v skratke by som ju charakterizoval príslovím „trpezlivosť ruže prináša“. Do seba zahľadená, hľboko introvertná výpoveď piatich individualit, ktorým je absolútne ukradnutá popularita toho, čo robia, nepotrebujú uznanie, nezaujíma ich predajnosť ich nosičov, dokonca fungujú úplne nezávisle od svojich fanúšikov. Neurosis robia hudbu v prvom rade pre seba, a podľa ich vlastných slov, je zázrak že sa niekomu mimo kapely aj páči. To že sa stali legendami v metalovom podzemí u mňa viac menej obnovuje vieru v ľudstvo :D – je to totiž dôkaz toho, že keď do hudby vložíte srdce a úprimnosť ( a v neposlednom rade zmyseľ pre hudobne aranže), je jedno či hráte tri - štýri akordy alebo ste virtuóz ranku Steva Vaia, ak sú tieto dve ingrediencie prítomné, ste nepriestreľní a nezpochybniteľní.
Pózeri a cirkusanti si vždy užijú svojích 15 minút slávy, v niektorých tragických prípadoch aj o čosiviacnežto, nezmazateľnú stopu vo fanúšikoch a poslucháčoch však nechávajú tí interpreti, u ktorých cítime mrazivú autenticitu ich prejavu, svoje texty majú odžité na vlastnej koži a majú očistný až terapeutický účinok. Takýchto interpretov najdeme naprieč takmer celým žánrovým spektrom, či už je to Bruce Springsteen, James Hetfield, Trent Reznor, Bjork, N.W.A., Bob Marley, Layne Stayley, Johnny Cash, Aaron Lewis, Chuck Schuldiner, Jello Biafra, Henry Rollins, Chelsea Wolfe.....
..... a Scott Kelly a Steve Von Till
Dvojica frontmanov Neurosis naštartovala svoje sólové kariery počiatkom rokov s dvojkou na začiatku, kedy sa aj hudba ich domovskej kapely začala uberať náladovejším a trochu umiernenejším smerom. Ako prvý vyrukoval roku 2000 s albumom „As The Crow Flies“ Steve Von Till, o rok na to ho následoval Scott Kelly s debutom „Spirit Bound Flesh“. Tvorba oboch pánov je akoby rovnaká, a predsa odlišná. Základný stavebný kameň sa opiera o jednoduché akustické aranže, nasiaknuté folkom a miestami aj temnejším country. Obidvaja disponujú neuveriteľne hlbokým hlasom, pripomínajúcim viac spievajúceho barového tuberáka než regulérneho speváka, o rozsahu oktáv je smiešne sa baviť – žiadny tam nie je (I keď Steve je na tom o niečo lepšie ako Scott).
A predsa ich hudba spĺňa všetky atribúty, ktoré som popísal vyššie. Katarzia, ktorú poskytuje svojmu interpretovi je poslucháčom doslova uchopiteľná. Steve Von Till už od začiatku tiahol viac ak ambientnému poňatiu, využívajúc rôzne zvukove efekty a krabičky na pozadí uspávankovej akustiky, čo dosiahlo svojho vrcholu na aktuálnom počine “A Life Unto Itself”, ktorý v správnom náladovom rozpoležení môžete vypočuť na jedno posedenie. Naopak Scott sa z počiatku štylizoval do jednoduchej polohy barda s akustickou gitarou, jeho prvé dva albumy su špecifické ešte väčším aranžérskym minimalizmom než v prípade jeho kolegu, sem tam dokonca zaspieva aj mimo tóninu. Zhoršuje alebo ztrpčuje to však nejak poslucháčský zážitok? NIE.
V dnešnej dobe plnej umelých, vyeditovaných nahrávok s xy krát vytunovaným vokálom je ľudský faktor viac než vítaný. V rámci akustického turné po Európe som mal minulý rok možnosť vidieť Scotta Kellyho so sprievodnou „kapelou“ The Road Home v trnavskej synagóge. Išlo o slovami nepopísateľný, takmer spirituálny zážitok. Kostru setlistu tvorili skladby z fantastického posledného albumu „The Forgiven Ghost In Me“, ktorým sa Scott vyrovnal počinom Steva Von Tilla.
Hudba oboch pánov si výžaduje od poslucháča dávku trpezlivosti, ak už ste prešli skúškou ohňom s Neurosis, budete to mať neporovnateľne ľahšie. Steve Von Till a Scott Kelly sa totiž nikam neponáhľajú, skúste sa teda neponáhľať aj Vy. Rovnako si netreba robiť hlavu z toho že Vás ich tvorba neosloví, mňa samotného si Neurosis získali až po rokoch opakovaných šancí. Ide síce o jednoduchú, možno až triviálnu hudbu, jednoducho sa však rozhodne nepočúva!
Na záver pár tipov odkiaľ začať:
Scott Kelly and The Road Home – The Forgiven Ghost in Me
Steve Von Till – A Life Unto Itself
Steve Von Till – If I Should Fall To The Field (nádherná titulná skladba)
Steve Von Till, Scott Kelly & Wino – Songs Of Townes Van Zandt.
Posledný uvedený album je zbierka coverov a zároveň pocta country spevákovi Townesovi Van Zandtovi. V podani Scotta a Steva pôsobia jeho skladby hypnoticky a v podstate neodlíšiteľne od ich predošlej tvorby. Zároveň predstavujú Van Zandta novej generácií.
Pokiaľ ste sa zatiaľ nedostali ani k Neurosis, odporúčam začať albumom "The Eye Of Every Storm" ;)
